Cvicte.sk

Viktor Vincze (28) patrí k mladým ambicióznym ľuďom, ktorí sa neuspokoja s priemerom. Svoju cieľavedomosť ukázal v súťaži Mozolani Fitness Cup 2014, v ktorej ako prvý na Slovensku vyhral v novej kategórii Men's Physique do 182 cm. Viktor nás však zaujal už pred samotnou súťažou. Okrem posilňovne pôsobí aktívne na Facebook profile, kde radí a motivuje. Jeho skvelé fitnes recepty nájdete aj na Cvičte.sk. Rozprávať sa s Viktorom o jeho príprave na súťaž bolo, ako vkĺznuť do fitnes ríše plnej rôznych divov.  

Ako dlho pôsobíš ako fitnes tréner?

Už dva roky je to moje zamestnanie. Dovtedy som trénoval ľudí bez nároku na honorár, zbieral som si prax a skúsenosti. Aktuálne je to moje hobby aj zamestnanie a vypĺňa celý môj čas. Byť trénerom, to nie je len spraviť si certifikát a zbierať klientov. Keď ukončíš trénerský kurz, neznamená to, že si dobrý tréner. Kurzy sa dnes, chvalabohu, alebo skôr ,bohužiaľ, dajú urobiť veľmi ľahko. Veľa ľudí sa smeje, že je vo fitkách viac trénerov ako cvičiacich. Sám sa nepovažujem za „skvelého“ trénera, práve naopak, byť trénerom je „škola na celý život“.

Kto je podľa teba kvalitný tréner?

To, že ste niekoho tréner, nie je o tom, že mu odrátavate opakovania a poviete, čo má cvičiť alebo ako má jesť. Ste aj terapeut, psychológ, učiteľ, poslucháč v jednej osobe. Ľudia majú problémy doma, v práci alebo ich niekto nahnevá. Fitko je pre nich miesto, kde ich tieto problémy opúšťajú. Nielen cvičením, ale aj tým, že sa porozprávajú s trénerom. Po cvičení odchádzajú spokojnejší a s úsmevom na tvári.

Nedávno si vyhral súťaž a stal si sa jedným z prvých víťazov kategórie Men's Physique na Mozolani Cup. Začneš pripravovať po tejto skúsenosti aj záujemcov na súťaž?

Po tom, ako som vyhral súťaž, sa mi mnoho ľudí ozýva, či by som ich mohol trénovať. Že mi zaplatia, koľko budem chcieť (smiech).  Bohužiaľ, všetkých odbíjam, že nie. Sám potrebujem súťažiť. Táto výhra bola pre mňa obrovský úspech. Ani napriek nej však stále neviem všetko. Tiež som sa musel radiť.

S kým si sa radil?        

S Ivetou Hauserovou. Vypočul som si jej názor a kontrolovala aj moju vyvíjajúcu sa formu. Taktiež názory niekoľko iných ľudí, ako Martina Krakovského alebo Ladislava Korscha. Z toho všetkého som si vytvoril svoj názor, niečo zobral od jedného, niečo od druhého, ale najviac som sa aj tak spoliehal sám na seba. Skrátka som to skúsil a vyšlo mi to.

Kedy si sa rozhodol, že ideš súťažiť?

Presne si pamätám na ten deň. Zlom nastal vtedy, keď som sa rozhodol, že bojové športy, ktoré som robil súťažne, zavesím na klinec. Bojové športy ma držali od detstva, ale na Slovensku, bohužiaľ, nemajú uplatnenie. Nevedel som to skĺbiť s klientmi vo fitku, tréningov som sa zúčastňoval čoraz menej. Nehovoriac o tom, že bojové tréningy potrebujú úplne iné posilňovacie zameranie ako fitnes.  Milujem súťaženie, čo som mal v bojových športoch pravidelne, a tak som si to preniesol aj do fitnes. Som tréner a tréner musí vyzerať reprezentatívne. Predsa len, telo trenéra je najlepšia reklama. Čo vás, samozrejme, okamžite oddelí od „rýchlo pečených“ trénerov.  Chcem sa tým živiť, tak musím mať na to telesnú schránku. Preto som sa začal pripravovať na súťaž.

Ako dlho trvala celková príprava?

Zhruba rok. Tým, že som cvičil od pätnástich rokov pravidelne, síce s prestávkami, ale predsa, tak sa mi svaly získavali ľahšie. Záleží od typu človeka, či sa mu svaly priberajú ľahšie, alebo ťažšie. Tam je veľmi veľa kritérií, ale dajme tomu, že rok je ideálny.

Povedzme, že cvičím pravidelne a rozhodnem sa pre podobnú súťaž. Čo mám spraviť ako prvé?

Vtedy je najrozumnejšie ukázať sa niekomu, kto už na tej súťaži bol. Získať subjektívny názor, či na to máš, alebo je potrebné na tom ešte popracovať.

Zmenil sa tvoj tréning, odkedy si si povedal, že sa pripravuješ na súťaž?

Môj tréningový plán sa nezmenil, pretože celý rok sa snažím cvičiť s ťažšími váhami. Avšak osobne som si vyskúšal tento rok tréningový princíp korte. To je alfa a omega i gro mojej tréningovej prípravy. Ľudia, ktorí cvičia dlhšie alebo sa o to zaujímajú, to určite poznajú.

Priblíž nám trochu, ako konkrétne vyzerá tento typ tréningu?

Jedná sa o tréningový princíp, kde cvičíte trikrát do týždňa. Trénujete v pondelok, stredu a piatok. V utorok, štvrtok a v sobotu, nedeľu máte voľno na regeneráciu. Telo potrebuje veľa regenerácie, aby malo čas zotaviť sa.

Telo je v nízkej intenzite, ale vo vysokom zaťažení. To znamená, že trénujete benchpress, čo je tlak na lavičke, základný cvik na hrudník, ramená a tricepsy. Zapájate tam veľmi veľa svalov, viackĺbové cviky. Mŕtvy ťah, chrbát, nohy, kde celé telo zaťažujete a potom drep. To je kráľ všetkých cvikov. Sú to tri základné viackĺbové cviky, ktoré zaťažia celé telo, všetky svalové skupiny, každé jedno svalové vlákno. Ak ešte vládzete, môžete si pridať doplnkové cvičenia: tlaky na ramená, výpon na lýtka a brucho. Všetko s väčšími váhami.  S akými váhami máte trénovať, na to slúži vzorec.

Takže tvoja objemovka spočívala iba v cvičení korte tréningu?

Celá moja príprava pozostávala najviac z korte tréningu, ktorý trval taký mesiac až dva. Potom som mal mesiac dve klasické posilňovania s väčšími váhami. Nasledovala prestávka. Potom som mal ďalší korte tréning s tým, že som si vyskúšal svoju maximálku, zosilnel som a vládal zase viac. Z tej maximálky som si opäť podľa vzorca vyrátal váhy, ktoré budem používať. Takto sa mi podarilo krásne získať aj silu, aj svaly. Potom skončil rok a začala sa rysovacia fáza.

Nakoľko je dôležitá strava v objemovke?

Objemovka je viac-menej obľúbená u každého, pretože tam si nemusíte stravu až tak strážiť. Môžete si dovoliť aj „junk food“ alebo „cheat day“. Keď som bol v reštaurácii, padla aj pizza, lokše alebo kačica. Jedol som veľa bielkovín a mäsa. Mne vyhovuje 2-2,5 gramu bielkovín na kilogram. Tiež veľa sacharidov, aby som mal dostatok energie. Tých som mal 5-8 gramov na jedno kilo váhy. Vážil som 90 kíl, takže denne som prijal zhruba 4 500 gramov sacharidov rozdelených do viacerých jedál. Denne som mal 4 až 5 jedál.

Po objemovej fáze, ktorá u teba trvala zhruba rok, nastúpila fáza rysovania. Čo všetko je jej cieľom?

V podstate ide o dotvarovanie tela, ale až po tom, ako sa zbavíš podkožného tuku, ktorý si objemovkou nabrala. Inak nevidíš, či máš dobre vyvinuté ramená, objemovkou je človek mohutný. Akonáhle začneš rysovať a zbavovať sa podkožného tuku, tak až vtedy vidíš, v akom stave sú svaly. Kde je potrebné pridať, kde ubrať. Mne bolo napríklad vyčítané, že mám slabý stred chrbta a bolo mi povedané, že mám zapracovať na hĺbke chrbta. Musíš byť nielen široký, ale aj hlboký. Musel som zapracovať na hĺbke chrbta, na zadných ramenách, na trapézoch a tricepsoch. Toto sú moje zaostávajúce partie, čo sa týka vrchu tela, o ktorých som aj vedel, ale je dobré počuť to aj od iných. Zamakal som na tom a podľa fotiek sa mi to aj celkom slušne podarilo.

Čo mi robí problém sú trapézy. Mal som zranené rameno a ťažko sa mi robí krčenie ramenami s veľkými váhami. Keď chceš mať veľké trapézy, musíš veľké váhy používať. Ten pohyb mi je nepríjemný, tak na to idem pomaličky.

Čo všetko si musel pri rysovačke zmeniť?

Rysovacia fáza u mňa začala 14 týždňov pred súťažou. Samozrejme, základné cviky vždy zostali, akurát boli doplnené o ďalšie cviky na kladkách a zvýšil sa počet opakovaní. Riadil som sa zvyčajne pocitovo. Sú štandardné limity, že na silu máte 4-6 opakovaní, 1-2 minúty je prestávka medzi sériami. Na rast svalovej hmoty, máte 3-4 série po 8-10 opakovaní. Potom je rysovanie, supersérie a opakovania od 10-20 a vyššie. 

Ja som sa riadil klasikou, teda 8-10 opakovaní a snažil som sa udržať si vždy dobrú tréningovú váhu. Mal som dobrých sparing partnerov, ktorí mi pomohli to „doťuknúť“, keď to bolo potrebné. Cvičím pocitovo toľko, koľko to ide. Zvyčajne sa riadim tým, že "sprav, koľko vládzeš" a uvidíš. Som si 100-percentne istý, že moje svaly urobili, koľko vládali. Tento šport je individuálny či už v strave, cvičení, ale aj v regenerácii. Niekto potrebuje ne regeneráciu 2-3 dni, niekto môže hneď na druhý deň cvičiť.

Gro v rysovačke bola úprava stravy a pridal som tiež kardio. Urobil som jednu chybu, ktorú už neurobím. V objemovke som kardio vôbec nerobil. To mi tam chýbalo. Bez kardia som išiel rýchlo do tuku a v diéte, teda v rysovačke, som mal čo robiť.

V čom konkrétne dokáže kardio pomôcť?

Tým, že máš vysoko energetickú stravu, veľa sacharidov, bielkovín, veľa tukov, tak sa to kardiom vykompenzuje tak, že nepriberáš až tak veľa tuku. Avšak kardio musí byť krátke a nie intenzívne. Napríklad docvičíš hodinový tréning a dáš si 15-20 minút chôdze do kopca na páse. Zapneš si nejakú hudbičku a kým ti skončí tretia pesnička, ideš už dole. Toto som nerobil, za čo ma veľa ľudí vo Physique vopred odpísalo.

Kameňom úrazu v rysovačke býva diéta. Ako si ju zvládal?

Ťažko. Som veľký jedák a milujem jedlo.

K diéte potrebnej na rysovanie si prešiel postupne, alebo nárazovo?

Prišiel som na to, že keď som rozjedený v objemovke, tak nie je dobre seknúť s tým úplne naraz. Človeku to zanechá stopy na psychike. Slabší jedinci to nevydržia. Priznám sa, že tiež som v tomto slabý jedinec. Diétu som porušil, a to nie jedenkrát, tiež som si ju mnohokrát uľahčoval. Napríklad, mal som mať 100 g ryže v surovom stave a nejaké mäso a zjedol som 150 g ryže, čo bolo menšie zlo. Ale stalo sa mi aj to, že dva týždne pred súťažou som si dal celú nádobku arašidového masla, alebo tvrdý syr.

To si jedným plátkom syra až tak veľmi zhrešil?

V príprave na súťaž určite. Keď chceš len dobre vyzerať, plátok syra sa stratí. Ale keď máš termín, že do tohto dňa musíš vyzerať ako „britva“, takéto prehrešky nemajú miesto. Zhrešil som aj arašidovým maslom, je to moja najväčšia droga. Dal som si aj veľkú polievkovú lyžicu denne. Sú to síce zdravé tuky, ale takéto veci by sa nemali jesť v krátkom termíne pred súťažou.

Čo si vlastne jedol? Aké jedlo si mal stanovené v jedálničku v období rysovačky?

Predsúťažný jedálniček, ak sa to dá takto nazvať, musíš úplne zjednodušiť. Základ je ryža, mäso, zelenina. Na raňajky som si dával vajíčka, ale iba bielka. A stupňovalo sa to, posledný týždeň sa vypúšťa aj soľ. Mäso varíš, už negriluješ. Hovoril som tomu, že už jem iba podrážky. Napríklad si dáš kuracie, morčacie mäso neosolené a uvarené iba vo vode, a to „žváchaš“ a zajedáš šalátovým listom. Posledný týždeň vypúšťaš už aj všetky doplnky kvôli tomu, aby sa ti lepšie odvodnilo telo. Preto posledný týždeň ani nesolíš, nejedávaš ani bielka práve kvôli sodíku vo vnútri. Tým, že prestávaš soliť a telu chýbajú minerálne látky, dostavia sa aj svalové kŕče. Začínajú sa ťažké časy.

Nemôžeš si pomôcť ani žiadnymi doplnkami?

Jedine magnéziom. Ale je ťažké prehĺtať tabletkové magnézium, keď už deň pred súťažou nemôžeš ani piť. Ja som si to rozdrvil na prach a zamiešal do ryže. Sú ešte práškové magnézia, ktoré si dáš pod jazyk, ale tie majú umelé sladidlá a tiež zadržiavajú vodu pod kožou. Takéto veci si je dobré nechávať na súťaž. Tým, že na Men’s Physique sa až tak tvrdo nepózuje v porovnaní s kultiristikou, súťažiaci si dávajú magnézium. Tam je to už jedno.

Odvodňovanie zrejme nie je nič príjemné

Môžeš sa dopracovať aj k halucináciam. Ale chcel by som zdôrazniť jednu vec. Nechcem nikomu radiť, ako sa má odvodňovať. Je to hazard so zdravím. Človek, ktorý nemá skúsenosti, si môže natrvalo "odpáliť" obličky. Nie je to sranda. Je viacero spôsobov, ako odvodniť telo. Ten, ktorý som použil ja, je asi najdrastickejší.

Ako vyzeral tvoj spôsob?

Dajme tomu, že v sobotu máš súťaž, tak vo štvrtok okolo obeda prestávaš piť. Dovtedy si denne pila viac ako 6-10 litrov vody. Ale poďme späť k odvodňovaniu, začínaš „cukrovať“, aby svaly nadobudli plnší tvar. Svaly sa začínajú "cukrovať" komplexnými a neskôr aj jednoduchými sacharidmi. To znamená, že dáš si najprv ryžu, uvarenú iba vo vode. Niekto robí taký extrém, že si ryžu uvarí v destilovanej vode, aby ju zbavil všetkých minerálov. V piatok ráno sa zobudíš, pokračuješ v "cukrovaní", ale už nepiješ. Ešte stále je to v poriadku. Tým, že si predtým pravidelne pil, telo je ešte stále hydratované. Samozrejme, už začínaš cítiť smäd. Deň pred súťažou sa už neodporúča nikam chodiť. Máš byť len doma. Kulturisti zvyknú ležať s nohami vyloženými hore, aby im odtiekla voda a mali pekne vyrysované svaly stehien. Ja som tiež ležal len pred "telkou", aby som nevydával žiadnu energiu. Voda z teba odchádza a úplne stačí to, že sa postavíš a telo pokračuje v odvodňovaní. Zobúdzaš sa v sobotu na súťaž, stále "cukruješ", máš už takmer popraskané pery. Ak je veľmi zle, vyplachuješ si ústa vodou. Niektorí si už dokonca pred súťažou ani neumývajú zuby, lebo sa boja sodíka z pasty, aby ho neprehltli a nepokazili si formu.

Takáto malá vec môže niečo pokaziť?

Môže sa stať, je to veľmi individuálne. Niekomu to neuškodí, inému áno. Poznám kulturistu, ktorý bol reprezentovať v Chorvátsku. Okúpal sa v slanej vode a natiahlo mu to vodu v tele tak, že mu to pokazilo celú formu. Keď je veľmi zle, treba pomaly začať piť. Zdôrazňujem veľmi pomaly, lebo na to môže človek aj zomrieť. Súťaž zasa nestojí za to, aby si zrazu potrebovala transplantáciu obličiek. To sa naozaj neoplatí.

Fitnes sa spája so zdravím, ale táto fáza prípravy na súťaž mi nepríde vôbec zdravá. Naopak, znie skôr nebezpečne pre zdravie súťažiaceho

Je to dosť drastické. Fitnes súťaže nie sú pre slabšie povahy a ani hlúpych ľudí. Treba mať pri tom čistú myseľ, aj kontrolnú ruku, ktorá ti povie: „Viktor, je to už naozaj zlé, napi sa vody." Tú som ja nemal, ale musím si zaklopať, že som to zvládol a zdravý rozum zvíťazil. Ale aj ja som mal divný stav, keď sme išli autom na súťaž. Oproti v pruhu šlo auto s dvoma bicyklami na streche a ja som priateľke povedal, že čo hľadá vysokozdvižný vozík na diaľnici (smiech). To sú už halucinácie. A to ešte len cestujete na súťaž. Keď som tam dorazil, čakala ma registrácia a potom som šiel do rozcvičovne.

To ešte vládzeš rozcvičovať sa v takomto stave?

To si už ako mátoha. Rozcvičuješ sa iba gumenným expandérom, aby si svaly trochu napumpoval. Ale úplne decentne. Keď pumpuješ svaly a dávaš jednoduché cukry, tak začneš piť. Maličké dúšky, ani nie deci do úst, malé množstvo vypláchneš. Bez vody totiž nenapumpuješ svaly. Sacharidy potrebujú vodu, aby sa dostali do svalov. Takže v rozcvičovni už treba začať piť malé množstvo, samozrejme, nie veľa, aby  ťa to nezalialo, len aby sa svaly dali naliať glykogénom. Po semifinále som sa trošku napil, potom prišlo finále, vtedy som sa zase trochu napil. Tam už je to úplne v poriadku. A drží ťa aj adrenalín zo samotnej súťaže (smiech).

Súťažil si v novovytvorenej kategórii. Čím sa Men's Physique líši od kulturistov?

Najočividnejší rozdiel je v tom, že nemáme slipové plavky, ale bermudy. Tie majú predpísanú dĺžku, zakrývajú stehná, čo mnoho ľudí vytýka, že chlapci nemusia cvičiť stehná. Otvorene hovorím, že je to blbosť. Pretože ak chceš dobre vyzerať, cvičíš aj stehná. Je pravda, že fit centrá sú plné chlapcov, ktorí si myslia, že dôležitejší je biceps, triceps, hrudník a nohy netrénujú, alebo ich trénujú málo. S tým bojujeme dennodenne. Osobne by som to rád zmenil, nech sú tie kraťasy kratšie, tesnejšie, nech je vidieť stehno. Osobne nohy cvičievam dvakrát do týždňa. No žiaľ, nie som medzi organizátormi súťaže a meniť pravidlá neviem.

Sú tam aj iné rozdiely?

Spôsob pózovania je úplne iný. Nie sú tam klasické kulturistické pózy, ako napríklad dvojitý biceps. Vyjdeš von pred rozhodcov, zatínaš svaly, napínaš brucho, ramená, snažíš sa všetko pekne „naštelovať“. Pózovanie je potrebné trénovať. Základy sú predný postoj, zadný postoj a bočný postoj. Takže ukazuješ vypracovaný predok a chrbtové svalstvo. A tam to vlastne končí. V tejto kategórii nie je ani voľná zostava, ktorú kulturisti majú. Základné postoje sú úplne iné. Je to o niečo voľnejšie.

Toto je presne kategória, ktorá je dosiahnuteľná ako pre mladých, tak aj pre starších chalanov. Keď niekto začne cvičiť v tridsiatich alebo dvadsiatich piatich, tak ešte stále má šancu, že sa o rok postaví na pódium. Nebude z neho síce kulturista, ale môže mať peknú symetrickú atletickú postavu, dá si bermudy a postaví sa na pódium. Toto je trend vo svete. Pretože nie každý chce byť enormne veľký kulturista. 

Keď stojíš na pódiu a bojuješ o víťazstvo, čo vnímaš ako najdôležitejšie z celého vystúpenia? Na čo sa vtedy zamerať?

Jediná rada, ktorú mám, je, že si to treba poriadne užiť. Treba myslieť na to, koľko trápenia to vyžadovalo a koľko hodín v posilňovni ste strávili. Súťaž je ceremónia toho všetkého ako maturita. Ja som si to neskutočne užíval. Keď sme boli v eliminačkách, tak bola sála vypredaná. Bolo tam okolo 600-700 divákov a ďalší to sledovali naživo online. Vedel som, že to pozerá veľa ľudí, tak som mal veľký úsmev na tvári. Čo je v Men’s Physique veľmi dôležité. Pretože 50 % úspechu tvorí postava a 50 % zasa prezentácia, čo zahŕňa celkovú úpravu, vizáž, plavky, natretie súťažnej farby. Tvrdú drinu si treba užiť. A myslieť na to, čo príde po súťaži.

Čo ťa po celý čas prípravy motivovalo?

Keď som zverejnil, že idem súťažiť, mal som naozaj negatívne ohlasy. Osobne mi nikto nepovedal, že na to nemám, až na mojich blízkych. Každý mi podal ruku a povedal, že je to super. Potom som sa od iných dozvedel, že ľudia sa mi smejú, ohovárajú ma a robia si srandu, že som tučný, a že čo tam ja budem robiť. Kúpujú si lístky do prvého radu, aby videli, ako pohorím. A toto všetko ma motivovalo. Tak som sa nahneval, zaprel som sa a vyhral (smiech). 

Odporúčame prečítať: Korte tréning: Jednoduchý a účinný silový tréning