Cvicte.sk

Čo je freediving?

Freediving je potápanie na nádych. Potápanie, kde sa využíva minimum vybavenia a človek sa dostáva do hlbín len za pomoci vlastných síl a schopností. Freediver nepoužíva žiadne pomocné dýchacie prístroje! Freediver vie zadržať dych na niekoľko minút (nie je žiadna rarita zadržať dych na 5 min.), zaplávať pod vodou vzdialenosť desiatok alebo stoviek metrov a potopiť sa na nádych do hĺbok, o akých sa ľuďom ani nesnívalo, že je to možné.

Ujasníme si hneď na začiatku, či je freediving šport

Je to šport. Zahŕňa športové disciplíny, pretože aj vo freedivingu ide o výkony. Keď sa to zoberie po športovej stránke, tak ide o výkony, kde sa merajú potopené metre, strávený čas pod vodou, zaplávaná dĺžka pod vodou. Všetko sú to merateľné disciplíny, v ktorých sa súťaží.

Pripravuješ ľudí aj na súťaže, alebo sa im venuješ iba na rekreačnej úrovni?

Väčšinou rekreačne, ale venujem sa aj tým, ktorí si chcú posúvať limity. Práve tých ľudí potom pripravujem na to, aby si tie limity naozaj posunuli. Niekomu stačí šnorchlovať 15 metrov pod vodou, toho skôr pripravujem na to, aby tam vydržal dlho. Ten, ktorý chce potápať hĺbky, tak tam je tá príprava trošku iná.

Čo mi potápanie ako športovcovi môže dať?

Dokonalé sebaovládanie. Celý freediving je založený na ovládaní vlastného tela a vlastných myšlienok. Človek môže byť pripravený akokoľvek dobre, ale kým nemá usporiadané vlastné myšlienky, má v hlave chaos, nervozitu, tak nikdy pod tou vodou dlho nebude. Prostredníctvom myšlienok a psychického pokoja sa deje v tele veľa vecí, hlavne čo sa týka činnosti srdca. Čím viac som nervózny, čím mám viac stresu, srdce viac bije a čím rýchlejšie srdce bije, tým rýchlejšie dochádza k spaľovaniu kyslíka. Vedome musím znížiť tep srdca, aby mi čo najmenej spaľovalo kyslík. Akákoľvek iná nervozita, napätie svalov, napríklad napätý svalový tonus, si často človek ani neuvedomí, ale už toto spotrebúva kyslík pod vodou.

Čiže chceme dokonalé sebaovládanie, poznanie svojho tela ako celku. My dokážeme urobiť to, že vieme prestať používať všetky nepotrebné svaly, srdce sa spomalí, následne na to je spotreba kyslíka minimálna a tým pádom môžu byť tie výkony dlhšie.

Dokonale sa ovládať a stíšiť svoju myseľ je pomerne náročné...

To sa nedá naučiť za jeden tréning. Učenie sebaovládania chce veľa tréningov. U niekoho to ide rýchlejšie, u niekoho pomalšie. Záleží aj od typu človeka, ak je niekto úplný cholerik, samozrejme, že sa bude učiť dlhšie, ako sa upokojiť, ako vylúčiť vonkajšie podnety.

Ako sa to môžem naučiť?

Robíme strečingové a dychové cvičenia. Správnym dýchaním sa znižuje tep srdca, všetky myšlienky, ktoré sa okolo dejú, napomáha upokojiť myslenie, ako aj uvolniť celé telo. Následne, keď už ma niekto v potápaní niečo za sebou, zistí, čo mu voda dáva. Pokoj v hĺbke, ticho, pohoda. Potom pri ďalších tréningoch to už nie je o tom, že „preboha, čo ma to čaká“, ale chcem ísť dolu, lebo tam je dobre. Tam nezazvoní telefón, tam nikto nebude na mňa kričať, tam som sám so sebou a je mi tam úplne najlepšie. Už to uvoľňuje celé telo.

To by sa nám zišlo aj v bežnom živote, najmä keď nastane stres v práci.

Vo freedivingu, čokoľvek sa deje pod vodou, vždy nasleduje otázka, prečo mi niečo nejde, kde vzniká problém, ako problém vyriešim a tým pádom, ako to uvediem do toho, aby to bolo zasa v pohode. Ak vznikne problém, nebudem reagovať unáhlene. Skôr si v pokoji poviem, prečo to vzniklo, ako to odstrániť, či sa to dá odstrániť. Ak sa to dá odstrániť, tak to riešim. Ak sa to nedá odstrániť, tým pádom to nie je problém. Pretože to, čo sa nedá vyriešiť, nie je problém. Treba to brať ako hotovú vec. Bežne sa mi stáva, že ľudia idú na tréning nervózni, ale potom mi povedia, že to v aute „rozdýchavali“. Jednoducho v aute dýchali, pripravovali sa na tréning. Dá sa to aplikovať kdekoľvek, v práci, v bežnom živote, všade.

Ty na mňa pôsobíš pokojne a vyrovnane. Je za tým freediving?

Dá sa povedať, že vždy som bol taký celkom v pohode a freediving to niekoľkokrát znásobil. Teraz mám vo všetkom oveľa väčší pokoj.

Dá mi freediving aj niečo po fyzickej stránke ako iné cvičenia, alebo je to viac menej o hlave?

Po fyzickej stránke je tam veľa cvičení strečingového charakteru, čiže určite áno. Najčastejšie prichádzajú ľudia s bolesťami zo skrátených a stuhnutých svalov, čiže keď sa robí strečing, celé telo sa uvoľní. Práve preto robíme strečing, aby freediver mal pod vodou čo najviac uvoľnené svaly a telo. To sa takisto pretaví do bežného života. Ak niekto sedí celé dni za počítačom, alebo vykonáva podobnú monotónnu prácu, ktorá svaly zaťažuje jednostranne, práve týmito cvičeniami to všetko pouvoľňuje a cíti sa oveľa lepšie.

Kam sa chodievate potápať?

Zatiaľ potápame hlavne na Slovensku, pokiaľ sa vytvorí základňa freediverov. Máme tu na to celkom dobré jazero, ktoré má hĺbku 40 metrov. Potopiť sa 40 metrov v sladkej vode, to sú už celkom slušné výkony. Väčšie výkony chodíme robiť do mora.

Môže sa potápať každý, alebo je to pre niekoho úplne nevhodné?

V podstate sa môže potápať každý. Výnimku tvorí iba ten, kto má poranený ušný bubienok. Tam môže byť problém v tom, že bubienok nie je dostatočne pružný na to, aby dokázal vyrovnávať tlak. Prípadne by musel mať nejaký vážny problém s tlakom, alebo so srdcom, ale to už musia byť naozaj vážne veci. Máme ľudí aj s vyšším tlakom, boli aj takí, ktorým to lekári vyslovene neodporučili kvôli zrážanlivosti krvi. Prekážok, prečo nepotápať, je veľmi málo.

Je potrebné byť fyzicky zdatný, čiže v dobrej kondícii?

Ani nie. S freedivingom začínajú akíkoľvek ľudia, aj nešportovci, fajčiari. Napríklad niektorí, ktorí fajčia, majú celkom dobré výkony. Ani človek, ktorý nešportuje, nie je nijako obmedzovaný. Ich výkon závisí od toho, ako sa vedia upokojiť, či počúvajú, čo sa robí na kurze. Ak počúvajú inštruktora, čo majú robiť, tak následne výkony rapídne rastú. Potom sa z nešportovca stane športovec. Freediving je šport, a keď to bude trénovať, tak to natrénuje tak isto, ako každý iný šport. Samozrejme, keby do toho robil ešte nejaké doplnkové športy, posúva ho to ďalej, ako pri všetkom. Nie je nič výnimočné, keď príde človek prvýkrát na kurz a druhý deň dá 4 minúty pod vodou a nikdy predtým to nerobil. Záleží to od toho, ako sa človek nastaví, ako sa do toho vloží, či je stresovaný, alebo nie je stresovaný, či to chce, či to nechce.

Ako si sa dostal k freedivingu?

U mňa to vzniklo, ako asi u väčšiny ľudí, videl som Magickú hlbočinu a povedal som si, že aj ja to chcem niekedy robiť. Časom som videl freediverov na dovolenke a bolo to pre mňa fascinujúce. Horko-ťažko som sa dostal do 5-6 metrov a oni sa rozcvičovali v 25 metroch. Doplávali 25 metrov, ľahli si na dno a 2 minúty tam ležali a potom sa ešte išli pozerať na rybičky. Vtedy som zistil, že Magická hlbočina nebol iba film, ale že to bolo niečo reálne. Samozrejme, v tom filme je to v niektorých veciach trochu nadnesené, ale realitou je, že ľudia potápajú aj pod 100 metrov hĺbky. Vtedy som si povedal, že o tom zistím niečo viac, prihlásim sa niekde na kurz a uvidím, čo mi to dá. A zo zvedavosti sa stala vášeň.

Pôsobíš aj ako fitnes tréner. Ako sa dopĺňajú tieto dve športové aktivity?

Úplne úžasne. Čím viac fitnes, čím viac sa starám o telo, tým viac je telo schopné fungovať pod vodou. Fitness má najbližšie k freedivingu. Ja behám a cvičím. Sú to aeróbne činnosti, pri ktorých sa telo učí viazať na seba veľa kyslíka. Jednoducho, keď behám 10, 20 alebo 30 kilometrov a vo fitnes budujem svalovú hmotu, potom mi telo dovolí viac pod vodou. Mám silnejšie nohy, čiže s plutvami toho viac „ukopem“ zdola nahor, alebo naopak.

Väčšina freediverov sú tenkí, úplne štíhli. Ty sa trochu vymykáš predstave o potápačovi

Samozrejme, niekto mi povie, že mám na potápanie veľké telo, ale čím väčšie telo, to je viac svalovej hmoty, viac krvi. A tým pádom, keď je telo vyšportované, krv vie viazať kyslík, čiže viac krvi naviaže viac kyslíka. Čím viac sa ja pod vodou upokojím, tým menej kyslíka svaly míňajú. Hovorí sa, že človek by mohol byť chudší, pretože chudí freediveri sú dobrí preto, lebo im svalová hmota nespaľuje toľko kyslíka. Závisí to však aj od toho, ako sa vie človek uvoľniť. Ak je človek väčší a nervóznejší, tak to telo oveľa rýchlejšie spáli kyslík než chudému človeku. Fitnes je doplnkovým športom všetkých freediverov, pretože nohy treba mať silné, keď sa už plánujú veľké výkony. Je potrebné mať celé telo trénované. Rovnako dôležitá je strava. Čím lepšie sa stravujem, tým menej je telo zanesené nezdravými potravinami. Freediveri fungujú na ľahkej strave, čiže žiadne zaťažovanie organizmu. Aj toto prospieva zdraviu.

Čo znamená ľahká strava?

Úplne jednoduché veci: ryby, šaláty. Žiadne také, že idem potápať a dám si predtým rezeň, lebo ten rezeň mi skončí niekde v krku. My to riešime tak, že keď ideme robiť lepšie výkony, tak na raňajky úplne niečo ľahučké, napríklad vločky alebo niečo ľahko stráviteľné. Potom potápame, čiže obed nejako neriešime. Večer si dáme šalát, rybu a podobné veci. Nič také, z čoho by sme sa cítili ťažkí a podobne. S prázdnym žalúdkom sa vždy potápa lepšie ako s plným. Pri väčších hĺbkach je tlak vody na telo väčší, oveľa viac sa telo stláča, tým pádom je tlak na žalúdok väčší.

A čo pitný režim. Dbá sa oň nejako špeciálne?

Pitný režim je, samozrejme, dôležitý aj pre freediverov. Čím viac je človek dehydrovaný, tým viac je narušená jeho vnútorná rovnováha. Svaly tela nemusia pracovať správne, môže nás bolieť hlava a taktiež je vačšia pravdepodobnosť, že nám budú vysýchať sliznice. Napr. ak nám začnú vysýchať sliznice okolo Eustachovej trubice, môže to mať za následok jej nepriechodnosť, čo nám znemožní vyrovnávanie tlaku v hĺbkach. Pre toto je pitný režim veľmi dôležitý.

Čo potrebujem, keď sa rozhodnem ísť potápať?

Na kurz človek nepotrebuje nič špeciálne, stačí mu vlastná maska, vlastný šnorchel. To je jediné potrebné vybavenie, ktoré by mal mať vlastné. Masku síce môže mať od nejakého kamaráta požičanú, ale šnorchel by som riešil vlastný. Mať šnorchel, ktorý malo 20 ľudí predo mnou, do toho by som určite nešiel. Keď sa robí takýto kurz, ešte je dobré zapožičať si neoprén. Toto sú veci, ktoré sa dajú zapožičať, tak isto ako plutvy. Keď to chce niekto vyskúšať a chce ísť na kurz, ale nevie, či sa mu do toho oplatí vraziť toľko peňazí, stačí mať jedinú vlastnú vec a to šnorchel.

Odporúčame prečítať: Július Karabinoš: Fitnescentrá sú plné ľudí, ktorí cvičia nesprávne

 

Majú ľudia pri freedivingu strach alebo to zvládajú úplne v pohode?

Mali sme ľudí so strachom z vody. Väčšinou ide o strach z nepoznaného. Je to strach z hĺbky, ale ľudia vlastne nevedia, z čoho majú strach. Sú to len nejaké domnienky, keďže v takej hĺbke nikdy neboli. Najlepšie je, keď mi niekto povie, čo keď tam bude nejaká veľká ryba. Čo keď okolo mňa prepláva kapor. Ale čo urobí ten kapor? Uvidí človeka a pláva najďalej, ako dokáže. Sú aj momenty, v ktorých ľudia riešia žraloka. Nie v každom mori sú žraloky a je len niekoľko druhov žralokov, ktorí majú záujem o človeka. Keď chodíme potápať so žralokmi, tak pre nás je šťastím stretnúť žraloky. To, že sa môžeme s nimi potápať a natočiť si ich.

Odporúčame prečítať: Lea Grančič: Deepwork je čistý funkčný tréning celého tela

 

Ako ťažké je zachovať pokoj, keď mám v tesnej blízkosti žraloka?

Keď sa to stalo mne, pokoj som nezachoval. Vznikla taká eufória, že som začal žraloka naháňať (smiech). Ako som ho zbadal, tak som sa za ním rozbehol, aj som zabudol, že potrebujem dýchať. Skôr som mal pocit, že on mal zo mňa paniku a „zdrhal“ (smiech). Ani ma nenapadlo ísť hore, keď som ho mal tak blízko.

Ale žralokov treba rozdeľovať. Sú žraloky, ktoré sa len prídu pozrieť a sú zvedavé. Samozrejme, potápať sa s veľkým bielym, je úplne niečo iné. To určite neodporúčam. To je žralok, ktorý si veľmi rád príde ľudí pozrieť. Jediná možnosť, ako môžu žraloky zistiť, čo pri nich je, je tá, že sa o predmet alebo o človeka obtrú alebo sa zahryznú. Bohužiaľ, žralokov je dnes už málo a väčšinou majú odstup od človeka. Skôr človeka trafí blesk, ako ho zožerie žralok.

Foto: Archív Jaroslav Figura