Cvicte.sk

Keď som bola na strednej, bola som puberťáčka, ktorá veľakrát nerozmýšľala a podľahla trendom, ktoré tu máme aj dnes. Vtedy však, hovorím o období spred 18 rokov, nebola k dispozícii taká široká škála informácii a odborníkov ako dnes. Nemali sme možnosť konzultovať a diskutovať tak, ako v dnešných časoch. Opierali sme sa o “skvelé” rady vtedajších lifestylových magazínov. S kamoškami sme vyskúšali viacero diét. To, že o tom hovorím, je preto, že aj dnes si týmto prejde mnoho dievčat. S odstupom času to však považujem za veľmi nebezpečné. Poznala som mnohé, ktoré týmto diétam podľahli natoľko, že ostali choré. Anorexia a bulímia patria medzi vážne poruchy príjmu potravy. 

Že som ja nepadla do tohto začarovaného kruhu, vďačím vtedajšej mojej netrpezlivosti, a že som v tom období absolútne nemala pevnú vôľu. Určite aj tomu, že som posledný ročník na Gymnáziu okúsila čaro cvičenia v školskej posilke. Práve tam som zistila, že cvičením vieme krásne spaľovať a zároveň tvarovať postavu. Skončila som s diétami, ale aj akýmsi ďalším pátraním po výžive a zdravom stravovaní. Môjmu mladému telu to vtedy stačilo.

Kedy však telu nestačilo len cvičenie, bolo obdobie, keď som sa "dávala dokopy" po pôrodoch. Keď prekročíte prah čarovného veku 30 rokov, zrazu zistíte, ako ťažko tie kilá idú dole.  Asi raz tak ťažko, ako na strednej. Moja genetika sa znovu ozvala pri tehotenstve. Počas tehotensva som sa neprejedávala, jedla som ľahšie jedla, najmä zeleninu, nakoľko návyk zdravšieho stravovania som začala nadobúdať po vysokej škole, čo bolo zhruba päť rokov pred prvým otehotnením. Pri každom tehotenstve som cvičila, a aj napriek všetkému som s každým dieťaťom pribrala zhruba 20 kíl. A znova som sa ocitla v období, kedy bolo potrebné zhadzovať. Čo som však tentokrát urobila inak bolo, že som začala viac vnímať, čo jem, kedy jem a ako to prospieva môjmu telu. Nie je to žiadna veda, chce to len sústrediť sa. A trochu sa vzdelávať, čo ktorá potravina obsahuje, či si práve na tanier nakladám tuky, sacharidy alebo bielkoviny. Na to ale nemusíte ísť na žiadne kurzy. Aj keď začínam mať pocit, že toto by sa mali učiť deti v škole povinne. Stačí sa naučiť, kedy má telo dosť a kedy sa už zbytočne prejedáme. Každý z nás sa môže naučiť jesť zdravo a nepriberať pritom.