Cvicte.sk

Áno, je to pravda. Nielenže je BMI veľmi slabým indikátorom pri určovaní obezity, rovnako sa jedná o nepresné meranie, čo sa týka rizika pravdepodobnosti vzniku zdravotných ochorení. Napríklad, ak boli hodnotení pacienti s ochorením srdca, BMI u nich nepredpovedalo riziko úmrtia. Osoby s najnižším BMI (nízkym až normálnym), mali najvyššie riziko úmrtia, zatiaľ čo pacienti s nadváhou mali lepšie prognózy na prežitie.     

Čo teda robiť pri čítaní vedeckých štúdií, ktoré používajú BMI ako primárny zdroj poznania skladby tela? Majú cenu ich výsledky a závery? BMI je veľmi zavádzajúce v prípadoch úbytku telesného tuku, z pohľadu tréningu, stravy či ich kombinácie.

Napríklad, jedna štúdia porovnávajúca úbytok hmotnosti u mužov s nadváhou na diéte, z ktorých polovica vykonávala aj silový tréning, ukázala, že u trénujúcej skupiny na diéte došlo iba k o niečo menšiemu zníženiu BMI, ako u skupiny bez akéhokoľvek tréningu. Malá výhoda. Avšak, zo štatistík úbytku telesného tuku vyšlo najavo, že u skupiny vykonávajúcej aj tréningy, došlo priemerne k strate 11,2 kg tuku a iba pol kilogramu čistej svalovej hmoty, v porovnaní so skupinou, ktorá iba diétovala, kde došlo k strate 5,2 kg tuku a 4 kg čistej svalovej hmoty – a to už predstavuje veľký rozdiel pri hodnotení zloženia tela!

Teda stále, ak bola používaná iba metóda BMI (bez merania kožných rias), dochádzalo k výrazne nepresným interpretáciám toho, aké výhody má cvičenie pre úbytok telesného tuku. Je to práve rozšírené používanie BMI, ktoré vytvorilo veľké nedorozumenia pri posudzovaní najlepších metód, za účelom zlepšenia kompozície tela.  

 

BMI je definované ako váha v kilogramoch, vydelená výškou v metroch na druhú. Jedná sa o metódu posudzovania zloženia tela, ktorá je bežne používaná na meranie obezity zdravotníckymi  a vedeckými agentúrami, vrátane Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), ako aj Ministerstva Zdravia a Sociálnych Služieb (HHS). Zástancovia BMI tvrdia, že výhody (takmer žiadne potrebné náradie, žiadna odborná príprava, je to lacné) prevažujú nad nedostatkami.

Ale, keďže sme si povedali, že BMI poskytuje dosť nepresné informácie, na lacnosti a jednoduchosti vskutku nezáleží.  Kritikov metódy BMI zaujíma, prečo odborníci z oblasti zdravia, sa rozhodli ignorovať, alebo aspoň netolerujú limitácie metódy BMI. Nebolo by lepšie investovať tréning, čas a peniaze do efektívneho hodnotiaceho nástroja, navyše ak telesná kompozícia je rozšíreným problémom zvyšujúcej sa nadváhy u ľudí v USA?

Štúdia z roku 2004, ktorá porovnávala osem metód posudzovania telesnej kompozície u kulturistov ukázala, že BMI je najmenej dôveryhodnou metódou a produkuje značné chyby pri posudzovaní telesného tuku. Tvorcovia štúdie napísali, „K najväčším odchýlkam dochádza pri BMI odhadoch, čo znamená, že sa evidentne nejedná o metódu na určenie telesného tuku u kulturistov a väčšiny ďalších silových atlétov.“

 

Výskumníci zo štúdie z roku 2005 súhlasili. Oni porovnávali BMI s metódou „Jackson Pollock“ (hodnotenie na základe merania kožných rias) na atlétoch z vysokých škôl a zistili, že „BMI často klasifikovalo svalnatých jedincov, ktorí nemali vysoké hodnoty kožných rias ako obéznych, alebo s nadváhou.

Je zaujímavosťou, že dokonca aj CDC zdôrazňuje nepoužiteľnosť tejto jednoduchej rovnice, pri posudzovaní zloženia tela u rôznych populácií, s oznamom na ich web stránke: „spojitosť medzi číslom BMI a obsahom telesného tuku je pomerne silná, hoci táto spojitosť sa mení v závislosti od veku, pohlavia a rasy.“

Napríklad aj štúdia univerzity v Miami dokazuje, ako neefektívna je metóda BMI pre ženské vysokoškolské atlétky rozdielnej rasy. Boli zistené veľmi odlišné priemerné percentá podielu telesného tuku u rôznych rasových skupín, no priemerné hodnoty BMI boli takmer identické u všetkých troch skupín. Napríklad, afroamerické atlétky mali najvyššie priemerné BMI zo všetkých a to 23,8, ale zároveň mali najnižšie priemerné percento telesného tuku v hodnote 24,1. Biele atlétky, spolu s atlétkami hispánskeho pôvodu mali najnižšie BMI 22,8, no priemerné percento telesného tuku mali najvyššie a to v hodnote 27,2. Športovkyne hispánskeho pôvodu mali 26, 3 percent telesného tuk.

 

Spomínaná štúdia rovnako zistila, že okrem toho, že BMI je viac než len zbytočné a obťažujúce, atlétky s vyšším BMI bez ohľadu na rasu, alebo podiel telesného tuku, boli viac zaujaté svojou hmotnosťou, chceli schudnúť a cvičili práve za týmto účelom.

Je alarmujúce, že meranie ako BMI, ktoré neodráža presnú hodnotu telesného tuku, zloženie tela, alebo výkonnosti, vytvára u športovcov zvýšený záujem a zaujatosť vlastnou hmotnosťou, najmä u ženského pohlavia, čím môže dochádzať k riziku vzniku porúch stravovania. V skutočnosti štúdie ukazujú, že od 25 do 75 percent vysokoškolských atlétok ženského pohlavia trpí poruchami stravovacích návykov a nespokojnosťou s vlastným telom. Nespokojnosť so svojím telom postihuje aj mužských atlétov, aj keď sa to nezdá byť až tak rozšírené.

 

 

Rozsiahla štúdia na mladých športovcoch, pohybujúcich sa vo veku od 11 do 18 rokov ukazuje, že podľa BMI nielen veľmi svalnatí jedinci sú klasifikovaní s nadváhou. Takmer 34 000 študentov športovcov zo stredných a vysokých škôl v Georgii a Alabame bolo testovaných za účelom zistenia hodnoty BMI a obsahu telesného tuku, pomocou hodnotenia kožných rias. Výsledky ukázali, že BMI metóda je vysoko nepresná, pričom až 62 percent študentov bolo mylne klasifikovaných ako obéznych podľa hodnôt BMI.

Dalo by sa predpokladať, že BMI môže byť použité aspoň pre ľudí, ktorí už sú klasifikovaní ako obézni na základe hodnotenia kožných rias 12 miestnou metódou. No nie je tomu tak! Štúdie robené na ľuďoch, ktorí podstúpili bariatrickú chirurgiu a prišli o značnú časť telesnej hmotnosti ukázali, že aj tak dochádzalo k 4 až 8 percentnej štandardnej odchýlke pri meraní zmeny telesnej kompozície pomocou BMI. Výskumníci došli k záveru, že BMI nemožno použiť pri hodnotení zmien telesného tuku u obéznych.

 

Nedávna štúdia zistila, že BMI nefunguje ani ako ukazovateľ rizík infarktu či mortality u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. Dokonca, podľa jej výsledkov bolo zistené, že nízka hodnota BMI je silne spojená so zvýšeným rizikom celkovej mortality a iných kardiovaskulárnych príhod. A zas, u pacientov s nadváhou dochádzalo k lepším predpokladom prežitia a nižším rizikám vzniku kardiovaskulárnych príhod. Obezita bola spojovaná s vyššou celkovou úmrtnosťou iba u pacientov s ochorením srdca. Ťažká obezita bola spojená s oveľa vyšším rizikom vzniku kardiovaskulárnych ochorení, avšak nie s celkovým rizikom mortality.

 

Nie, neznamená to, že mať viac telesného tuku, alebo byť obézny je vlastne zdravšie. Táto štúdia je typickým príkladom neefektívnosti metódy BMI. Po prvé, je známe, že telesný tuk zvyšuje riziko ochorenia srdca, pretože spôsobuje zápaly. A keďže BMI neurčuje zodpovedne obezitu, ani hodnotenia v tejto štúdii neodrážali nebezpečný stav, v akom sa nachádzali tela pacientov.                

Po druhé, nižšie BMI naznačuje nižšiu úroveň svalovej hmoty, alebo sarkopéniu. Ľudia so sarkopéniou, najmä osoby s nadváhou a ochorením srdca, majú výrazne zníženú pohyblivosť a obmedzenú fyzickú zdatnosť. Výskumníci uvádzajú, že sarkopénia je rizikom mortality a môže byť rovnako nebezpečná ako nadmerný telesný tuk.

Po tretie, vedľajším účinkom nepresnosti merania BMI je, že na osoby s nízkym BMI, ktoré majú buď sedavé zamestnanie, alebo zlé stravovacie návyky, málo svalovej hmoty, či nízku hustotu kostí, je menej pravdepodobné, že bude orientovaná liečba, či intervencie zo strany ich lekára, alebo programov zaoberajúcich sa verejným zdravím. Nízke alebo normálne BMI teda poskytuje iba falošnú ochranu ľudom, ktorí vlastne majú zvýšené riziká ochorení.

 

12 alebo 14 miestne metódy merania kožných rias, zostávajú najlepším, najjednoduchším, cenovo dostupným a rýchlym zhodnotením telesnej kompozície. Vyžadujú si značnú prax, ale pre akéhokoľvek trénera, odborníka na výživu, vedca, či lekára, to stojí za to a práve táto metóda je skvelým nástrojom na presné zistenie údajov o zložení tela. Teda ak trénujeme a vedieme svojich klientov k lepšiemu zdraviu, či k úbytkom telesného tuku, potrebujeme poznať dôveryhodnú metódu na sledovanie ich výsledkov, na základe ktorých im vieme poskytnúť spätnú väzbu. Nielenže sa dočkáme lepších výsledkov, ale je to rovnako krok smerom k prevencii množstva ďalších problémov, súvisiacich s kompozíciou tela, ktoré môžu viesť aj k zhoršeniu výkonnosti a celkového zdravia.  

 

Autor: Článok preložil Radovan "RadyActive" Gergeľ. Viac si od neho môžete prečítať na jeho FB profile.