Cvicte.sk

Maroš Molnár je v športovej komunite známy svojou extrovertnou povahou a ľudským prístupom. So športovcami pracuje celý život. Často krát sa s nimi staví, aby sa navzájom motivovali do ďalšieho tréningu. Maroš, povedz nám, Extrémne premeny, to bola tiež nejaká stávka? „Nie, nie stávka to nebola. V okamihu, keď ma oslovili, či by som prišiel na kásting, zastavil som sa. Extrémne premeny? Ja mám ísť na kásting? Zarazilo ma, z akého dôvodu ma volajú. Obezitu som celý život neriešil. Vysvetlil som im, že neviem či sa hodím na to, neviem či viem komunikovať s takými ľuďmi, „nerobím“ ich. Občas nadávam, som iný, nie som úplne taký tréner, akého hľadáte. Prebehlo to veľmi rýchlo. Potom sa mi ozvali, že postupujem do finále! Keď som vo finále, musím vyhrať. Už tam nejdem len ha-ha-ha.“

Takže začiatok ako hrom. Typický Maroš. Keď sa do niečoho pustí, tak naplno. V konkurencii trénerov nakoniec uspel. „Až keď ma vybrali, začal som rozmýšľať, že tým ľuďom treba reálne pomôcť a treba s nimi celý rok pracovať. Potom si začal človek uvedomovať, že to nebude také jednoduché. Okrem svojej roboty mi príde brutálne veľa inej roboty a nevedel som, čo ma všetko čaká.“

Pre veľa ľudí môže byť prekvapujúce, že sa vôbec našlo na Slovensku toľko obéznych ľudí. Ako to videl Maroš? „Vôbec som tomu neveril. Bol som na kástingu, až vtedy som videl, že naša republika má neuveriteľné množstvo obéznych ľudí. Podľa mňa sa 80 % neprihlásilo, lebo sa hanbilo. Teraz prebehol druhý kásting, kde sa prihlásilo vyše 500 ľudí, to bol riadny masaker.“

Ok, poďme k reálnemu chudnutiu. Ako vlastne taký proces vyzerá, ako je najlepšie začať? „Urobili sa vstupné testy, kde bol problém. Na Slovensku nie je veľa vecí na meranie extrémne obézneho človeka. Nedalo sa urobiť poriadne vstupné meranie aké potrebuješ.“ Keď sa predsa len nejaké meranie a vstupné údaje získali, nastúpili odborníci a tréneri. „Od Michala Páleníka dostali vypracované jedálničky, ja som im vysvetľoval svoju časť roboty a potom sme ich odprevadili domov. Tam sme im pripravili domácu „posilku“, dostali tréningový plán, podľa ktorého makali.“

Veľa ľudí zvykne hľadať skratky a kopírovať kamarátov, známych a ich tréningové plány či stravu. Môže toto fungovať? „Každý je iný. Urobil som nejakú kostru, ale napríklad u niektorého to nefungovalo. Každý mal nejaké problémy a tie problémy sa vyskytli normálne. Každý obézny má problémy s kolenami, s ramenami, s bedrovými kĺbmi, s chrbticou. Hlavne si sledovali, či im padajú obvody, či im padá váha, ako im padá váha, či im padá viscerálny tuk, či im padá podkožný tuk.“

Pri chudnutí je takmer zo 70 % dôležitá strava. No nesmieme zabúdať na pohyb a správny tréning. Koľko hodín tréningu mali za deň?  „Boli ťažšie a ľahšie dni, v prieme štyri hodiny. Z dňa bolo najviac čistej aeróbnej záťaže, aby sa naučili využívať spaľovanie tukov. Plávanie, chôdza. Postupne som prišiel na to, že pre obéznych sú tri stroje, ktoré by som vždy odporúčal. Trenažér, čo napodobňuje bežkovanie, vrch tela stojí a robíš nohami, nemusíš sa hýbať v kolenách. Bicykel, čo hýbeš nohami aj rukami, používa sa v crossfite, xebex air bike. Tretie bolo veslo.“ Podľa Maroša je základ chôdza. „Chôdza je najlepšia do 4 %-tného stúpania. V tréningu chceš prísť k obnoveniu pohybových stereotypov a  najzákladnejší je chôdza.“

Väčšina z účinkujúcich začínala na váhach, ktoré patrili do kategórie morbídnej obezity. Ako takého človeka presvedčiť, že to, čo robíte, má zmysel. Aké pokroky zaznamenali? „Katarína dokonca po roku už bežala. 220 kilová osoba sa dostala na 140 kg, čo niekto povie „málo“. Ale schudla v podstate 80 kg. Od svojich 15-tich, 20 rokov nebehala a zrazu prebehla 1 km. To je fantázia! To sú presne drobnôstky, ktoré obéznych ľudí posúvajú dopredu. Keď niekto urobí 5 drepov a ty mu dáš cieľ „za 2 týždne urob 10“ tak je to stále lepšie, ako keď mu povieš, „pokiaľ neurobíš 50, tak sa nedostaneme ďalej“. Tým pádom mu vezmeš vietor z plachiet.“

Maroš spomínal úbytky telesnej hmotnosti, ale s akým najväčším pokrokom sa stretol, mimo poklesu telesnej hmotnosti? „Každý jeden urobil v niečom neuveriteľný pokrok. Katarína pobehla, Silvia, ktorá mala problémy s kolenami, dokázala na konci urobiť normálny drep, najťažší Jano Hodoň, ktorý mal 286 kg a teraz má 102 alebo 103 kg, pre neho to je strašné víťazstvo. Ale pre mňa u všetkých je víťazstvo, keď im zavolám, že stále športujú. Rodičia začínajú byť vzorom pre deti. Pred rokom mal otec 180 kg a teraz má 90 kg, stále športuje. Všetko sa dá dosiahnuť, keď chceš. Nepochyboval som ani raz, že nedosiahnú cieľ, keď budú poslúchať.“

Stalo sa občas, že nešlo všetko podľa trénerových plánov? Ako to dokáže tréner odhaliť a zvládnuť? „Ak ideš podľa plánu, prijmeš x kalórií a spotrebuješ x-1, musíš chudnúť. Keď nechudneš a máš všetko v poriadku, niekde je chyba. Buď netrénuješ alebo „žerieš“. Keď si chcel, aby sa priznal, musel si vymyslieť niečo, aby to z neho nakoniec vyšlo. Veľa ľudí má tendenciu „dneska poruším program, vypijem liter coca-coly, lebo som ju mesiac nepil, zjem jeden veterník, veď nevadí, zajtra pôjdem o dve hodiny viacej“. Takto to nefunguje, veľa ľudí sa psychicky naštartuje, „nevadí, keď dneska zhreším, zajtra urobím o niečo viacej a som v pohode“. Ale ľudia musia pochopiť, že to tak nefunguje.“

Veľa ľudí sa pozastavovalo nad tým, že rýchlo chudli. Tabuľky udávajú maximálne 2 kg za týždeň. Dostal Maroš osobne nejakú kritiku? „Dobre, z jednej stránky, čo je zdravé a čo je škodlivé? Všeobecné pramene uvádzajú dva a pol kg týždenne, to je hranica únosnosti zdravia. Čo pre ľudí, ktorí chcú chudnúť 10 -15 kg? Ale čo je únosné u  Jana, ktorý schudol z 280 kg?! Keby išiel takýmto štýlom, teraz by bol na nejakých 160 kg, on dal dole ešte 60 kg na viac. Je to zdravé alebo nie je to zdravé?“

Ľudia majú pri chudnutí a diétach tendenciu kupovať si kuchárske knižky a motivovať sa receptami známych osobností. Môže to fungovať, ale treba si uvedomiť nástrahy. „Osobne si myslím, veľa ľudí píše knihy o strave, jedzte také zdravé jedlá, jedzte toto, ale nikto nenapíše, aká je alternatíva. Keď žena alebo muž pracuje celý deň a príde domov, otvorí chladničku a má tam 4 potraviny?! Lebo už nestihol nikto nakúpiť. Teraz čo?! Podľa jedálničku mám zjesť toto. Jasné, „múdre“ knihy povedia, „keď sa chceš zdravo stravovať, musíš to plánovať“. Ale čo keď to nejde? Čo majú ľudia urobiť?“

Plán B? „Aký je plán B? To nikto nenapíše. Každý píše knihu, čo je super na jedenie. Ak mám zjesť kopček ryže, ale nemám ryžu? Mám len zemiaky alebo cestoviny. Teraz čo, koľko je kopček ryže? To mám koľko zjesť tých zemiakov? Treba im dať návod, keď nemáš kôpku ryže a zješ tri zemiaky, tak to sa rovná kopčeku ryže a neurobíš zle, lebo to je to isté. Vymýšľam si. V živote by som nešiel konkurovať, ani sa starať o stravu, pretože sa to nedá, nemôžeš sedieť na dvoch stoličkách. Nemôžeš byť tréner a sledovať trénerské veci a zároveň sledovať stravu.“

Túto tému sme vám priniesli ako mediálny partner podcastov Ako byť fit. Celý podcast si môžete vypočuť TU.

Zdroj: PR