Cvicte.sk

V časoch, keď sa Ján Valach dostal ako profesionálny cyklista do talianskeho tímu, bolo jedným z cieľov udržiavať nízku hmotnosť športovca. Strava pozostávala z pečiva, sušienok, cestovín a ako spomína bývalý olympionik: „Príliš veľa rýchleho cukru, nešťastná kombinácia, ktorá mi vôbec nesedela. Teraz vieme, že to nemôže sedieť nikomu.“ Nevyvážená strava ho napokon na krátky čas odstavila zo športového života a možno aj vďaka tomu vie dnes lepšie naplánovať výživu pre tím. Veľký dôraz kladie pri každom jednotlivcovi, kde dôsledne rozlišujú medzi tréningom a pretekom.

„Je rozdiel deň pretek a deň tréning. Deň pretek znamená, že vstanem ráno a ako pretekár musím mať hlavné jedlo 3-3,5 hodiny pred štartom. Všetci to robia ako cez „kopírak“. Každý príde na raňajky ako potrebuje, naje sa a tri hodiny do štartu nič nerobí.“ Väčšina pretekárov sa vyhýba káve a rýchlym cukrom, aby telo ostalo v pokoji. Hodinu pred štartom si zase môžu niečo dať, napríklad tyčinku alebo banán. Predsa len, človek je nervózny a adrenalín graduje. Nabalí si „traťovky“ a ide sa na etapu. „Traťovka“ je jedlo pre cyklistu, ktoré si môže zobrať do dresu a ide s ním na etapu. V našom období, kedy sme začínali, tak sme mali od malej bagety s trochou šunky a plátok syru až po tyčinky, ktoré boli vtedy dostupné. Ale neboli také kvalitné aké dnes, stále sa niečo hľadalo.“

Sú funkčné tyčinky vhodné ako traťovka? „Sú dobré, zásobujú pretekára, kým príde na bufet. Oficiálne je prvý bufet okolo 90-teho km a tam má pretekár svoje „traťovky“ pojedené, takže každý si zoberie toľko, čo potrebuje. Chalani majú na výber x tyčiniek, k tomu máme pripravené od masérov malé kocky z varenej ryže. Potom sú tam bagety, koláče, môže byť aj figový džem a piškótové cesto. Majú na výber zo desať -  pätnásť druhov „traťoviek“. Podstata je, že začíname od pomalých cukrov, nech nerozbijeme metabolizmus a postupne sa prechádza do rýchlejších a na záver prichádzajú gély.“

Aj Ján Valach hodnotí, že dnes sú tyčinky robené lepšie, netopia sa tak, rozdiel je v technológii. Všetko je úplne inde. „To bola klasika a bolo podstatné, že treba jesť stále a od začiatku, od prvej polhodiny. Keď sa to v cyklistike zamešká, každého to dobehne v podobe „hlaďáka“. To je stav, keď nie sú cukry v tele a pretekár končí z minúty na minútu, tam už nie je pomoci.“

V niektorých športoch a tréningových postupoch sa zastáva systém trénovania na prázdny žalúdok, ktorý by mal vybudovať kondíciu a čerpanie energie. Ján Valach to neodporúča. „Ranné prechádzky alebo nejaké core cvičenie do 20 minút, rozhýbať telo, môžu byť nalačno. Každý má na to iný názor, ale myslím si, že nad pol hodinu, 40 minút by som to cyklistovi neodporúčal. Pretože má pred sebou ešte ťažký deň.“

Cyklisti trénujú spotrebu energiu počas tréningov. Tréningový deň je iný oproti pretekom. Raňajkuje sa okolo ôsmej a na tréning sa vychádza o pol desiatej. Energia od začiatku tréningu je úplné iná. „Človek nemusí zjesť toľko veľa a nemusí do seba dávať cestoviny. Dáva si ľahšie raňajky, bagetu s niečím, možno ovsené vločky a o hodinu a pol má tréning. Čiže mu to stačí a zje menší objem jedla, zatiaľ čo pred etapou je trojhodinový rozdiel. Pri etepe vieme, že tam bude úplne iné energetické vypätie ako v tréningu, kde si ho človek reguluje. V preteku to veľmi nereguluje, tam ide tak ako ide, zje samozrejme menej ako pred tréningom.“

„Sú cyklisti, ktorým vyhovuje dať si po 3 – 3,5 hodinách coffee break. Keď trénujú doma, tak coffee breaky si robia pravidelne po tri a pol hodinách a potom dve hodiny domov dotiahnu. Záleží od toho, aký je tréning. Je to zhruba 20 minút, keď sa znova posadí na bicykel, telo sa naozaj chytí a cukry sa dostanú do tela. Kvalita záveru tréningu je iná. Samozrejme, nemôže sa to robiť stále. Tréningy sú o energetickom nastavení, ktoré je pri cyklistike strašne podstatné. Vlastne sa tam trénuje, okrem iného, aby telo vydržalo, aby malo stály príjem, dostatok energie, ktorú potom na záver môže využiť. Cyklistický výkon je o závere. Tam musí byť telo nabité energiou a veľa pretekárov tam príde po 6 hodinách neskutočne nabitých energiou a idú jak stroje.“ Aj počas skupinového tréningu skutočne jedia menej než pri pretekoch, je to u cyklistov známe. Cyklista si vie pekne tréning rozrátať, koľko pôjde, aké cvičenia, aká bude dĺžka, aký je terén a modeluje sa aj so stravou. Je dôležité mať dobre pripravený deň, mať stravovací plán, pretože to je veľmi dôležitá časť cyklistiky, nastaviť si tréning. Zje sa možno o polovicu menej ako v preteku.

„Počas tréningu prichádzajú „traťovky“ a jedlo, keď je potrebné. Tým sa trénuje telo, aby si dokázalo energiu strážiť, aby ňou neplytvalo. Aby sa posúval do záveru s čo najviac energiou. Pretože, ak je pretekár v dobrej forme, keď je dobre pripravený, tak dôjde do posledného záberu, ktorý je po piatich hodinách a letí. Ide tak isto, ako keby išiel od štartu na časovke, také isté tempo, čiže telo je nabité energiou, tým že je dobre trénovaný, je v dobrej forme.“

Vytrvalostní športovci ako bežci a triatlonisti často trénujú tukový metabolizmus len na vode. Znamená to, že cyklisti tento systém vynechávajú? „To by som poopravil, naozaj tie tri hodiny, tri a pol, sa dá zvládnuť na čistú vodu. Keď má človek normálne raňajky a nemusí sa prejesť, tak dobre trénovaný cyklista nepotrebuje k minimu nič. Je to zbytočné v takýchto, pre nás, krátkych tréningoch“

Bežný človek do profi tímu nahliadne ťažko, a inšpirovať sa stravovaním profesionálnych tímov môže byť zaujímavé najmä pre ašpirujúcich amatérskych atlétov, ktorí zdolávajú profesionálne vzdialenosti. Keď najbližšie nahovoríte svoj tímový support na bufet na 90-tom kilometri zoznam je jasný: okrem kvalitných tyčiniek a ryžových koláčikov by vám mali nachystať vždy dve fľaše. V nich je tekutina podľa toho, aké je počasie, buď elektrolity a čistá voda alebo cukry.

Túto tému sme vám priniesli ako mediálny partner podcastov Ako byť fit. Celý podcast si môžete vypočuť TU. 

Zdroj: PR