Cvicte.sk

Kráčala som hore schodmi a hlavou mi prebehla myšlienka: „Hodina bez mobilu, relatívne žiadne starosti. To je príjemné, oddýchnem si. Teším sa na baby. Zase kadečo povymýšľajú. Aspoň prídem na iné myšlienky a zabavíme sa." Schodov bolo málo, ale myšlienky mi „bežali“ hlavou tak rýchlo, že som v mysli stihla zrekapitulovať celý, pomerne náročný deň. Konečne som vyšla nahor a vidím Niku, ako sa na mňa usmieva. Pozdravila som kamarátku na recepcii a ostané baby, ktoré tam už boli. Zaplatila som hodinu a zobrala si kľúčik od šatne.

Už z rozcvičky som bola "dokrútená"

Klasika. Baby na šatni robili ľahkú paniku z toho, že si treba obsadiť miesto, kým ešte nejaké voľné je. Úprimne, mňa tieto „obsadzovačky“ nebavia. Spôsobuje to len zbytočný a neopodstatnený stres. Na niektoré tréningy je obmedzený počet miest a sme prihlásení vopred, takže miesto musí mať každý. O chvíľu to začalo. 

Už z rozcvičky som bola mierne "dokrútená" a zamotaná. Pripadala mi podobná joge. Smeješ sa? Fajn. Smiech lieči. Len sa smej. Zdravo a od srdca. No a teraz, keď si sa pobavila, tak si kľakni na kolená na šírku panvy, vzadu spoj špičky, ruky dopredu a v tejto polohe sa natiahni vpred. Možno to tebe ide ľahšie, no ja som mala prvýkrát pocit, že mi vyskáču bedrové kĺby. „Bolo príjemné ponaťahovať sa, aj keď niektoré pozície mi vôbec nešli. No na prvýkrát to bolo vcelku obstojné,“ zahundrala som si popod nos a bola hrdá na to, že som to zvládla. Horšie bolo, že to bola len rozcvička. Divné bolo, že už po 10-tich minútach sa „my body“ začalo potiť. Vravím si, super, toto sa mi bude páčiť. Vypotím sa, z tela odídu toxíny, ktoré tam nemajú čo robiť. To som ešte nevedela, čo všetko si budem musieť "vytrpieť". 

Náročnejšia pozícia začala pomerne nevinne

To, že rozcvička nebola až taká náročná, som pochopila už po niekoľkých ďalších minútach cvičenia. Určite ti v mysli naskočí otázka: „Prečo?“ To, čo prišlo potom, bolo niečo úplne, ale úplne iné. Myslela som si, že keď chodím trikrát do týždňa cvičiť (jumping kruháč a piloxing), že deepwork zvládnem s ľahkosťou. No počula som iba smiech vlastnej duše, ktorá dvíhala moje telo, občas aj pre mňa nepochopiteľnou silou a energiou zo zeme, a zase ho uklada späť tam, kde ho našla pohodené.

Náročnejšia pozícia začala pomerne nevinne. Ruky opreté o podložku pod ramenami, nohy vystreté dozadu, mierne rozkročené asi na šírku bokov. Poloha, ako keď sa zodvihneš hore z kliku. Zadok mierne vystrčený, žiadne prehnuté kríže. Mala som tušenie, čo asi príde po tomto cviku. Mal viac variantov. Nohami sme len tak prešľapovali na špičku až do položenej päty. Ďalší bol dvíhať nohy smerom k hrudníku pod brucho.

Top level tohto cviku bolo utekanie v zníženej polohe. Ono to nie je také náročné, keď urobíte niekoľko opakovaní, napr. takých 16. Lenže inštruktorka Katka už niekoľkýkrát počítala len smerom nahor a neprichádzalo výtužené počítanie smerom dole, ktoré pri akomkoľvek cviku signalizuje koniec utrpenia. 

Potom prišli ďalšie cviky, mnohé si pre „zatemnenie mozgu“ ani neviem vybaviť, no niekoľko cvikov si ešte pamätám. Jeden mi pripadal super. Predstav si, že stojíš. Nohy mierne rozkročené na šírku ramien a len tak zdvihneš ruky hore popri ušiam smerom k stropu a spustíš kontrolovaným voľnopádom smerom dole, a tak sa aj pokrčíš v kolenách. „To je príjemné a uvoľňujúce,“ pomyslela som si. No ešte som to ani nedomyslela a prišiel malý šok. Výskok! A za ním ďalšie náročné cviky...

Teraz si predstav, ako stojíš čelom k zrkadlu. Obe ruky dáš súčasne nahor a stiahneš ich dole päsťami smerom k pásu, so zatiahnutým bicepsom a podsadenou panvou. Aj v tomto prípade moja počiatočná radosť pominula rozvinutím tohto cviku o ďalšie aktívne prvky. Nasledovala totiž otočka do strany s upaženými rukami a návrat do východiskovej pozície, kde po stiahnutí bicepsu prišiel aj výskok, realizovaný s nohami smerujúcimi do tvaru písmena V a vpred. Potom otočka do druhej strany tiež s upaženými rukami a späť. Takto to išlo niekoľko kôl. Ešte nás čakalo niekoľko skvelých zničujúcich cvikov a potom... Katka zavelila: " Bežíme namieste naplno." A odpočítavala. 

Potom konečne prišiel strečing

Doslova ma prekvapil, lebo už som myslela, že sa nedočkám. Naša obľúbená inštruktorka sa postarala o príjemné tlmené svetlo v miestnosti. Atmosféru doplnila relaxačná hudba. Ležali sme na podložkách a oddychovali. Nevedela som, čo príde. No bola som nadšená. Prišlo mi to ako strečing s ľahkou meditáciou. Neviem, ako ma nohy odniesli do šatne a potom do auta, no aj toto cvičenie mi pripadalo ako nadčasové.

Veci, ktoré som mala na sebe, sa dali vyžmýkať a použiť na zaliatie kvetín, keby to bolo nevyhnutne nutné.

Neviete, ako to na hodine deepworku vyzerá?

Pozrite si video s inštruktorkou Leou Grančič a možno vás inšpiruje natoľko, že si deepwork vyskúšate ako naša čitateľka Zuzka.