Cvicte.sk

Ako dlho je crossfit na Slovensku?

Jindro: S crossfitom sme s Dominikom začali oficiálnejšie v septembri v roku 2012. Nerátame do toho však vonkajšie a funkčné tréningy, ktoré sme riešili predtým. Mali sme však menší „gym“, kde sme začínali s funkčnými tréningami. Takže o chvíľu budeme oslavovať päťročnicu.

Ako to vyzerá s crossfitom dnes? Ešte stále je to tzv. boom? 

Jindro: To záleží od toho, čo si pod slovom boom predstavíme. Príliv nových ľudí stále je. Na začiatočnícke tréningy nám stále chodia noví ľudia. To, do akej miery nám zostávajú verní, nevieme štatisticky vyčísliť. Dôvodom je, že na Slovensku ľudia neostávajú pri niečom dlhodobo. Skôr je to tak, že skúsia niečo iné a uvidia, či sa vrátia, alebo nie. Máme svoju základňu, ľudia stále prichádzajú a máme aj také gro ľudí, ktorí zostávajú, ale i cirkulujú. 

Aký typ ľudí pri crossfite ostáva a dlhodobo sa mu venuje? 

Jindro: Crossfit nie je jednoduchý šport. Možno sa budete čudovať, ale gro ľudí, ktorí chodia pravidelne na crossfit, majú 8 až 9-hodinové zamestnanie. Chodia na skupinové tréningy buď po, alebo pred prácou. Ak by ich však kolegovia v práci videli, tak si pomyslia, že títo ľudia sú „superhrdinovia“. Človek, ktorý sa na tréning príde pozrieť po prvýkrát, si pomyslí, že títo ľudia sú vrcholoví športovci alebo chodia cvičiť už dlhé roky. No sú to všetko len bežní ľudia, ktorí majú možno len o trochu lepšiu kondíciu.

Foto: Archív Jindro Tovaryš

Dominik: Ja si myslím, že jedna spoločná črta, ktorá ich spája je silná vôľa. Oni chcú. Veľakrát je to tak, že typovo sú tí ľudia rôznorodí, ale táto jedna črta ich spája. Sú ambiciózni, chcú prísť, chcú na sebe pracovať. Nemyslím si však, že to musí byť silný muž, ktorý má potrebu súperiť.

Ako by ste zadefinovali crossfit pre niekoho, kto vôbec nevie, čo to je?

Jindro: Základná formulka, preložená z angličtiny, hovorí, že crossfit je: silovo-kondičný program, vykonávaný prevažne vo vysokej intenzite a je zostavený z funkčných cvikov. Je to všestranný, komplexný športový program, kde využívame rôzne domény, či už časovo alebo inak. Tréningy sú zostavené tak, aby sa predišlo adaptácii či stereotypu. Preto sú tréningy počas určitých časových cyklov, napríklad počas mesiaca, rôzne. Taktiež sa ľudí snažíme na každom tréningu trošku prekvapiť, respektíve prekvapiť ich telo, aby si na niečo nenavykli. Ak napríklad niekto 3-krát týždenne behá 10 km, čo je fajn, po určitej dobe, napríklad po 2 mesiacoch si telo zvykne. Potrebuje nejakú zmenu. My sa teda každým tréningom snažíme ľudí vyhodiť zo stereotypu.

Dominik: Ja sa stotožňujem s Jindrovou definíciou. Vidím to tak, že crossfit je dynamicky sa vyvíjajúca forma pohybovej aktivity. Z horizontu 5 rokov to vidím skôr ako športovú disciplínu.

Čo hovoríte na tvrdenia, že je crossfit nebezpečné cvičenie?

Dominik: Ak mi niekto povie, že crossfit je nebezpečný, samozrejme, názor akceptujem. Je to to isté ako napríklad box. Ten je tiež nebezpečný. To isté platí pre beh či futbal. Sú tam obmeny, je tam intenzita a fokus na formu sa znižuje. Technika je najdôležitejšia. Ak pustím človeka, ktorý má správnu techniku do intenzity, je otázne, či správnu techniku udrží. Je to hlavne o tom, ako my, tréneri, naučíme ľudí techniku a určite tak znížime aj riziko zranenia. 

Foto: Archív Dominik Hopjak

Jindro: Začiatočníkov do zabehnutých tréningov pre ľudí, ktorí sú mierne alebo stredne pokročilí, nepúšťame. Preto máme začiatočnícke kurzy. Na nich neberieme ohľad na žiadnu intenzitu. Sústreďujeme sa len na nácvik jednotlivých cvikov. Ak by sme zobrali úplného začiatočníka, ktorý vôbec nemá skúsenosti s funkčnými pohybmi, je veľmi ťažké správne ho nastaviť v priebehu jedného tréningu na to, aby bol schopný robiť intenzívny tréning. Preto je dôležité mať to odstupňované. Najprv nácvik techniky a potom prichádza intenzita. Ten pomer medzi technikou a intenzitou je už potom na nás tréneroch, aby sme to sledovali. 

Dominik: Naozaj dobrý tréner je ten, ktorý má citlivosť. Dokáže si naskenovať, či už skupinu, alebo jednotlivca, a citlivo naňho pôsobiť. Ak vidí, že technicky zvládol istú časť, pustí ho do kondičnej časti. Ak však vidí, že stráca na technike, treba to vziať do úvahy – znížiť hmotnosť či počet opakovaní, alebo zvýšiť interval odpočinku. Je tam veľa línií, ako sa dá na jednotlivca pôsobiť tak, aby dokázal udržať techniku. Veľakrát je to aj o mentálnom pôsobení na klienta, aby počúval to, čo mu hovorím. Ak ma klient nepočúva, tak to nemá význam. Ak sa mám verejne objavovať na diskusiách a obhajovať crossfit, tak to aj reálne musím 100 percentne plniť. Musí to byť 100-percentne podložené. 

Jindro: Toto je však extrém, ktorý sa nestáva na dennej báze. Je veľmi ťažké pracovať s ľuďmi, ktorí nemajú „fokus“ a odhodlanie a idú na crossfit na hodinu po práci vypnúť. Áno, je to, samozrejme, mentálna úľava, ale nie je to o tom dať si do uší slúchadlá a na hodinu zatvoriť oči. To je to, čo nechceme. 

Dominik: To je dogma súčasnej doby. Ľudia si idú na Železnú studničku zabehať, napríklad na 10 km a po 100 metroch si dajú do uší slúchadlá a robia cyklickú činnosť, nad ktorou nerozmýšľajú. Rozmýšľajú, čo robili včera, ako bolo na dovolenke, čo budú robiť pozajtra. Toto mentálne nastavenie na crossfite nesmie byť. Človek musí byť 100-percentne prítomný a uvedomovať si, čo robiť a čo nie. Ako náhle je človek mysľou v minulosti či budúcnosti, tak je tam výrazné riziko zranenia. Človek si musí uvedomovať, čo sa práve deje – či musí zodvihnúť ťažkú činku, či kettlebell, rozbehnúť sa, zabrzdiť. Ak ten človek nie je takto nastavený, radšej ho na tréning nepustím, pretože ide o jeho zdravie.

Jindro: Netreba si predstavovať, že je to hodina sústredenia, alebo matematická olympiáda. Je dôležité, aby sa ľudia sústredili na to, čo robia. Viackĺbové cviky či funkčné pohyby si vyžadujú oveľa väčšie neuromuskulárne zapojenie. Oveľa viac evidovať svoje periférne časti tela, ktoré pohyb vykonávajú, ako pri izolovaných cvikoch. Pri izolovaných cvikoch, napríklad na strojoch, je jeden kĺb a stroj človeka do iného pohybu nepustí. Preto je ľahké pohyb skopírovať. Ak ide o funkčnejšie pohyby, kde zohráva úlohu takmer celé telo, to je presne to, kde ich musíme my naučiť a kde oni musia dávať pozor. Z hľadiska motorického učenia si telo na pohyby zvyká a automaticky ich robí. To isté platí pri funkčných pohyboch. Človek sa ich naučí a je to pre neho jednoduchšie, aby tréning dokázal zvládnuť.

Foto: Reebok

Čo čaká začiatočníka na hodine crossfitu?

Dominik: Organizačná štruktúra tréningu pozostáva zo všeobecného rozcvičenia sa a potom sa dostávame ku konkrétnym cvikom. Nasleduje časť špecifickej rozcvičky, kedy už pracujeme s cvikmi, ktoré budú obsahom silovej časti tréningu ako i kondičnej časti. Po kondičnej časti je tam ochladenie, statický, prípadne dynamický strečing. Tým sa hodina končí.

Čo sa týka konkrétnych vecí, sú to cviky s veľkou činkou, teda cviky na rozvoj silových schopností. Najčastejšie využívame drepy či ťahové cviky. Následne prechádzame aj do vzpieračských, kde to nie je len izokinetickej dráhe, o jednom pohybe či jednej rýchlosti, ale musí tam byť silové zrýchlenie. Takže trhy, komplexné cviky, rôzne série s kettlebellmi.

Jindro: Cvičí sa aj s medicinbalom a vlastnou váhou, robia sa gymnastické cviky na hrazde, na zemi, rôzne tlakové a ťahové pohyby. Robíme cviky, či už s vlastnou hmotnosťou, alebo s nejakým náradím, alebo náčiním. Sústreďujeme sa na komplexný pohyb ako taký. To, aké náradie na to použijeme, je druhoradé. My chceme cvičiť samotný pohyb.