Alena Kánová: Kto športuje, nemá čas myslieť na zdravotné problémy
Aktívnym športovcom možno pokojne byť aj na vozíku. Aj na Slovensku máme desiatky skvelých príkladov ľudí, ktorí po úraze nezanevreli na pohyb, novú situáciu vyhodnotili len ako „zmenený spôsob dopravy“ a prepracovali sa až medzi športových reprezentantov Slovenska. Jedným z nich je aj Alena Kánová, stolná tenistka a aj hráčka curlingu. Podarilo sa jej dokonca „vyvinúť“ vlastné know-how na to, ako zvládať oba športy naraz.
Dobrá rada: bez odborného dohľadu to sami radšej neskúšajte! Aj keď to takto funguje držiteľke štyroch paralympijských medailí Alene Kánovej.
Aktívni športovci, či dokonca reprezentanti, majú väčšinou úplne dokonale „vyladené“ stravovanie, aby do tela dostávali len látky, ktoré zlepšujú ich formu, kondičku a koncentrovanosť. Ste aj vy pri zostavovaní jedálneho lístka pedantná?
Až tak veľmi nie. Keď sa blížia vrcholové podujatia, snažím sa jesť zdravšie kvôli lepšej kondícii a čistej mysli. Ak mám trochu voľnejšie obdobie, tak si doprajem aj „zakázané látky“.
To sú aké?
To je ťažká strava. Alebo napríklad bublinkové vody, ktoré radšej nepijem pred zápasmi, aby sa mi pri nich negrgalo.
Nič viac? Vyzerá to úplne jednoducho. Žiadne tajné návody na vynikajúce športové výsledky nemáte?
Podľa mňa spočíva základ dobrej formy aj v tom, že človek má dostatok pohybu. Keďže sedím na vozíku, mám ho automaticky menej, preto sa snažím športovať čo najviac. Po dostatočnom pohybe sa navyše aj lepšie trávi. Ak niekto sedí zavretý doma a bojí sa ísť na ulicu, tak sa nečudujem, že sa na neho všetky choroby nabaľujú. Navyše, kto športuje, nemá čas na svoje zdravotné problémy myslieť.
Vynikajúce výsledky ste dosiahli v stolnom tenise, v rebríčku najúspešnejších slovenských paralympijských športovcov doterajšej histórie ste siedma so štyrmi medailami, z toho jednou zlatou. Prečo ste si k pingpongu pridali ešte aj curling?
Po úraze (autohavária vo veku 14 rokov, pozn. red.) som vyskúšala viacero športov, napríklad zjazdové lyžovanie, plávanie, lukostreľbu, no najlepšie mi išiel práve stolný tenis. Ostatné zostali ako koníčky. Ku curlingu na vozíku som sa dostala náhodne pred asi siedmimi rokmi, keď nás oslovili zdraví curleri, či by sme nevytvorili vozíčkarsky tím. Keďže v štvorčlennom tíme musí byť minimálne jeden hráč opačného pohlavia, to ženské som zastupovala ja.
Ako vyzerali vaše curlingové začiatky?
Nebolo to vôbec jednoduché. Museli sme dochádzať na tréningy a turnaje do Prahy, pretože na Slovensku nebola ani jedna curlingová hala. Za krátke obdobie sa nám však podarilo prebojovať sa cez tri kvalifikácie na majstrovstvá sveta. Obsadili sme krásne štvrté miesto, takže sme si vybojovali miestenky na paralympiádu v Soči na jar 2014. Pravdepodobne žiadnej inej krajine sa nepodarilo prebojovať sa do svetovej desiatky tak rýchlo. Česi sa napríklad pokúšajú dostať na majstrovstvá sveta už desať rokov, a pritom majú päťkrát viac hráčov ako my na Slovensku.
Neobávate sa, že pri tréningu curlingu vám budú rasť svaly, ktoré sú trochu prekážkou pri pingpongu?
Ani curling nie je veľmi silový šport, predovšetkým treba mať cit rovnako ako pri stolnom tenise. Kameň sa musíte snažiť presne umiestniť tam, kde treba, svoju rolu pritom zohráva hlavne psychika, taktika a koncentrácia - to majú oba moje športy spoločné. Nie je potrebná až taká fyzická kondícia ako napríklad pri atletike. Zdvíhaním ťažkých závaží skôr odchádza cit z rúk.
Viac sa asi naozaj venujete psychickej príprave. Ako vyzerá „posilňovanie“ psychiky?
Na to mávame sedenia so psychológom, on nás učí sústrediť sa na zápas a vychytať detaily, ktoré si bežne neuvedomujeme. Ale každý hráč je iný. Moji tréneri už vedia, že ak ma večer pred dôležitým turnajom pustia do ulíc, ráno vyhrám!
Čo majú v uliciach také zdravé, že vám to pomáha vyhrávať?
Som typ, ktorý sa pred dôležitým zápasom jednoducho musí odreagovať. Ak hrám základné kolá so slabšími hráčkami, chodievam spávať okolo polnoci a ráno vstávam skoro. Keď som už vo finále, noc pred ním sa idem odreagovať a spím len pár hodín. Vtedy hrám najlepšie! Mám túto „stratégiu“ odskúšanú celé roky a doteraz ma nikdy nesklamala. Dokonca aj majsterku sveta som prvýkrát porazila potom, keď sme až do rána oslavovali trénerovu tridsiatku.
Poučila som sa totiž aj na opačnom prípade. Pred semifinále na paralympiáde v Aténach som si povedala, že sa pred ním dobre vyspím. Spala som desať hodín a zvyšok dňa som sa nevedela poriadne zobudiť. Prehrala som. Bojovala som s vlastnou únavou, nie so súperkou. Ale človek sa najlepšie učí na vlastných chybách. Túto už nerobím.
Na jar 2014 budete Slovensko reprezentovať na zimnej paralympiáde v Soči. Premýšľate teda už o tom, kam pôjdete pred dôležitými zápasmi žúrovať?
Pozor, táto stratégia funguje pre stolný tenis. Na to, čo platí na dobré výsledky v curlingu, som zatiaľ neprišla. Asi to chce ešte veľa tréningu a skúšania. J Navyše, je to tímový šport a mám väčšiu zodpovednosť voči spoluhráčom.
Čo na takúto originálnu prípravu hovoria vaši tréneri?
Už sa zmierili.
Diskusia k článku - Alena Kánová: Kto športuje, nemá čas myslieť na zdravotné problémy