10 000 krokov denne. Už len to zvyšuje šance na zdravý život

Barbara Ukropcová

Málo? Veľa? Jednoducho odporúčaná norma podľa Svetovej zdravotníckej organizácie. Toľko krokov by sme mali urobiť denne. Je to takých 7 km, čo určite nie je viac, skôr menej, ako pravidelne chodili naši predkovia, ktorých sedacie svaly sa podstatne menej kamarátili so stoličkami a oči často pozerali aj do diaľky, nielen na najbližšiu obrazovku.

Fitness

19. OKT 2011

Ako sme na tom dnes?

Mnohí často denne urobia len 3000 - 5000 krokov. Tí najúspešnejší minimalisti dokonca nadbytočnú chôdzu efektívne zredukujú na 1000 - 2000 krokov. V klinických štúdiách sa zistilo, že podobné obmedzenie pohybu mladých, zdravých 20-ročných študentov vedie v priebehu dvoch týždňov k inzulínovej rezistencii (znížený účinok inzulínu v tkanivách).

Stačí teda dva týždne vytrvalo používať výťah, a voziť sa od dverí k dverám autom, a metabolizmus už nefunguje normálne, ale začína sa podobať na metabolizmus obézneho diabetika. Pár rokov či dekád, a nadváha a cukrovka (alebo iné chronické ochorenie), výsledok kombinácie vytrvalej pohodlnosti a génov, nás môžu dobehnúť. Pritom vraj stačí urobiť 2000 krokov denne navyše - a šance na zdravie sa zvyšujú. Dokonca sa takto dá aj schudnúť. Nenadarmo je prvou radou na zvýšenie pohybu práve - chodiť viac pešo. Minimálny vklad je 30 minút brisknej chôdze za deň.

Zrátajte si svoje kroky

Stačí na to obyčajný krokomer. Malá čierna skrinka, ktorá monitoruje počet krokov za deň, prípadne má implantované motivačné programy. Je ľahko dostupný - dostať ho v zdravotníckych potrebách – a lacný. Niektorých účastníkov nášho tréningového programu fajn motivuje, nosia ho aj po skončení štúdie. A ich pohybová aktivita sa zvyšuje... alebo minimálne – neklesá. Počítanie krokov sa dá nastaviť dokonca aj v niektorých mobiloch.

Oplatí sa venovať „neakademickým“ predmetom - pohybu, výžive, zvládaniu stresu, pozitívnemu mysleniu – skrátka, mať na telo vodičák, a mať z neho radosť. Zároveň systematicky, cieľavedome a pragmaticky minimalizujeme svoju budúcu potrebu zdravotníckej starostlivosti.

Zvýšenie pohybu má doslova celotelový dopad: zlepšuje sa odolnosť voči infekciám, nálada a zvládanie stresu, kognitívne aj sexuálne funkcie, pohyb čriev a výkonnosť kardiovaskulárneho systému... Je to možno ošúchaný, ale predsa len evergreen, ktorý navyše významne znižuje riziko všetkých možných ochorení.

Zdravie už nie je len lotéria s výhrou jedna ku miliónu, podobná 100-ročnému kmeťovi s cigarou v ruke. Je to naša voľba.

Poznámka redakcie:

Autorku článku si môžete vypočuť aj na prednáške s názvom Ak chces byť zdravý a fit, tak sa hýb, ktorá sa bude konať 4.11. o 18.00 v Bratislave. Viac informácii o prednáške májdete TU.

MUDr. Barbara Ukropcová PhD vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po získaní špecializácie v odbore vnútorné lekárstvo odišla s rodinou do Spojených Štátov, kde sa tri a pol roka venovala výskumu obezity a diabetu 2. typu (diabetes 2. typu je najčastejší typ cukrovky, väčšinou sa spája práve s obezitou a s nedostatkom pohybu). V súčasnosti sa spolu s manželom a ich tímom venujú okrem iného aj výskumu fyzickej aktivity a jej vplyvu na zdravie, metabolizmus a kostrový sval.

"V rámci nášho biomedicínskeho výskumu sledujeme účinky pravidelného cvičenia na metabolizmus, tuky, cukry a zápal v krvi, na sval a jeho hormóny. Ale dopredu upozorňujem, že to nie je o rýchlom rozpúšťaní tukových zásob. A nie je to ani záruka trvalej zmeny. Skôr možnosť, ako sa naštartovať. Zvyknúť si na cvičenie ako na súčasť bežného života. Tak, ako sme si zvykli na umývanie rúk a zubov. Až na to, že sa nám navyše zvýšia endorfíny, zlepší nálada, imunita aj zvládanie stresu... A ako extra bonus je tu tak žiadúci vedľajší účinok - zdravie."

DISKUSIA K ČLÁNKU (0)