Pohyb ako tvoja nová príležitosť
Venovať sa športu a pravidelnému pohybu ešte neznamená, že robíme pre svoje zdravie to najlepšie. Nesprávne návyky zvyčajne začneme odhaľovať, až keď sa telo hlasno ozve. Čo ma prinútilo zmeniť prístup?
Ako tínedžer som hral basketbal. Bolo to fajn obdobie, pripadal som si ako v hip-hopových klipoch, ktoré som vtedy tak hltal. Lenže to malo háčik - za tých osem aktívnych rokov tréneri zabúdali na malý detail - nedohliadali na to, aby sme sa pred každým tréningom, po tréningu a pred zápasom poriadne rozcvičili. Pre násťročného chlapca predstavuje strečing tú najväčšiu nudu, sám sa do nej dobrovoľne nepustí. Z basketu som odchádzal tuhý ako poleno.
Posilňovňa na výške. Kto by tam za „padé“ na mesiac nechodil. Hurá na stroje a počas odpočinku okukovať borca z Mr. Olympia na otrhaných old schoolových plagátoch. Z dnešného pohľadu ďalšia nezmyselná odbočka - potili sme sa, to teda hej, ale nikam to poriadne neviedlo. Svojmu telu som vtedy veľmi nepridal. A strečing ? Jasné, rýchlo, rýchlo, nech už sme na strojoch!
Síce športujem od detstva, ale musel som si postupne priznať, že mám so sebou čo robiť. Ale aj tak tomu ďalšie roky niečo chýbalo. Predovšetkým moja lenivosť sa zmysluplne zahryznúť do svojich slabín. Zoznamujem sa s aikidom. Prvé mesiace som sa tam motal ako stuhnuté drevo, nikto so mnou nechcel cvičiť. Síce športujem od detstva, ale musel som si postupne priznať, že mám so sebou čo robiť. Každý, kto predtým veľmi nešportoval, bol na tom s mobilitou a pružnosťou lepšie ako ja. Ale aj tak tomu ďalšie roky niečo chýbalo - predovšetkým moja lenivosť sa zmysluplne zahryznúť do svojich slabín.
Nová príležitosť v ťažkostiach
Keď na nutnú zmenu nestačil rozum (a, že na to mal fakt dosť času), postaralo sa o to telo samo: vyradilo ma na niekoľko mesiacov z pravidelnej prevádzky. Z dnešného pohľadu úžasné požehnanie!
Okrem nových poznatkov s rehabilitáciou, vtedy strýko Tim Ferriss vydával svoju druhú knihu, na moje milé prekvapenie tentoraz venovanú len a len telu. Zoznámil som sa s pojmami ako je pre-habilitácia, tá sa pre mňa stala témou číslo jedna, alebo kettlebell. Pekne všetko na jednom mieste vysvetlené tak, aby som tomu porozumel.
Poznáte ten pocit, keď sa po dlhom blúdení dostanete na tú svoju cestu? Bolo to ono. Ferris cituje trénera a fyzioterapeuta Graya Cooka a vyzdvihuje jeho dôraz na základné kettlebell cviky TGU (Turkish Get Up) a swing: "TGU a swing síce nie sú dosť sexi do lesklých časopisov. Keď ale budete špičkový atlét a budete cvičiť len tieto dva cviky, postačí to ako prevencia pred zraneniami."
Keď sa cítite ako babrák, má to jednu výhodu - s trochou odhodlania a trpezlivosti je relatívne jednoduché to zmeniť, pekne krok po kroku.
Kontrolka zablikala - toto chcem vedieť ! Toto predsa musím vedieť ! Prechádzal som net a vybral to najlacnejšie na trhu - plastové kettlebells. No áno, chybami sa človek učí, nielen blbým nákupom, ale aj YouTube pre samoukov. Je to zase ten spôsob premýšľania a prístupu, vďaka ktorým som si práve veľmi nepomohol. Tadiaľ cesta nevedie, musel som vyraziť za profíkom. Čo som si myslel, že bude hračka, sa ukázalo ako hlboko prepracovaný systém. Keď sa cítite ako babrák, má to jednu výhodu - s trochou odhodlania a trpezlivosti je relatívne jednoduché to zmeniť, pekne krok po kroku.
Správny moment začať
Ak malo mať moje ďalšie snaženie zmysel, musel som zabudnúť na klik alebo drep zo základky a začať sa aj tieto zdanlivo banálne cviky učiť pekne od začiatku. A na poriadne cvičenie s delovou guľou, ako je občas kettlebell nazývaný, si ešte chvíľku počkať. Tiež ma to napadlo - mám viac ako tridsať, nie je toto pre mladších, nie je na to už trochu neskoro?
Predstava šedivého starca, ktorý sa po cvičení pekne narovná, mi dosť imponuje
Práve naopak! Som v rokoch, keď už nad tým nemôžem len tak mávnuť rukou. Keď si to včas nepodchytíte, moje telo mi to môže v ktorýkoľvek moment vyhovoriť. Nakoniec, cvičebné systémy kettlebell a funkčného silového tréningu sú pripravované dokonca aj pre dôchodcov. A úprimne, predstava šedivého starca, ktorý sa po cvičení pekne narovná, mi dosť imponuje.
Čo môžem odporučiť každému, kto sa vydá úprimnou cestou spoznávania vlastnej vôle, tela a jeho možností, je štúdium odbornej literatúry. Zabŕdnite do niektorej z knižiek Pavla Tsatsoulina alebo Dana Johna a odkryjú sa vám nové hĺbky, a o efekte na cvičenie nehovoriac.
Môj tréner z Kettlebell KB5 Pavel Macek mi vštepoval, že sila a zdravie sú zručnosti, na ktorých je potrebné sústavne pracovať. Kľúčový pohľad, ktorý môjmu ďalšiemu snaženiu dáva zmysel a naplnenie. A najlepšie na tom celom je, že je a stále bude čo objavovať.
Autor: Jan Smetánka, Zdroj. www.psychologie.cz
Zdroj foto: www.freedigitalphotos.net, stockimages