Cvicte.sk

Cukrovka ako dar

Cyruš

Keď som sa dozvedela, že mám diabetes, svet sa mi zrútil do sekundy. Mala som 25 rokov, jedla som zdravo, cvičila pravidelne a moja bežná váha mala ďaleko od obézneho človeka. Sladkosti mi chutili už od malička, ale z toho cukrovku nedostanete.

Fitness

28. MÁJ 2013

Diabetes sa mi stále spájal so starými ľuďmi, či obéznymi. Neskôr som zistila, že je tomu tak, ale to je diabetes typu 2. Nikdy by mi nenapadlo, že ja dostanem diabetes  typu 1, ktorý postihuje deti a mladých do 30 rokov. Pri predstave, že mám žiť s nevyliečiteľnou chorobou do konca života, ako mladý človek si pichať inzulín štyri a viac krát do dňa po celý svoj život, vzdať sa sladkostí, ktoré som vtedy tak milovala a k tomu pomyslenie, aké ďalšie zákazy budem mať...no mala som slzy na krajíčku.

Opak však bol pravdou

Lekári mi rýchlo vysvetlili, že ako diabetička nemám v podstate žiadne obmedzenia, len si musím na seba dávať väčší pozor. A mali pravdu! V mojom prípade nástup diabetu do môjho života potvrdil, že všetko zlé je na niečo dobré  Môj život sa stal vedomejším a kvalitnejším. Diabetes ma učí systematickosti a lepšiemu manažovaniu si času. Pripomína mi, že tešiť sa treba z maličkosti a vychutnávať si každú chvíľu naplno.

Hneď som si  začala študovať o diabete: môj pankreas má nedostatočnú sekréciu inzulínu, ktorý funguje ako kľúč, aby sa glukóza dostala do bunky. Keď moje telo nemá inzulín glukóza “pláva” v krvi, a hladina môjho cukru sa zvyšuje. Aby som mala ako diabetik hodnoty glykémie v norme, mám dbať na pravidelný režim a to všetkého: aplikácie inzulínu, stravovania, pohybu a spánku.  

Stravovaním k spokojnosti

Nutričná sestra mi vysvetlila princípy diabetickej diéty, ale diétou sa to nazvať ani nedá. Jedná sa v podstate o racionálne stravovanie, ktorým by sa mal riadiť každý  z nás. Nebol to žiaden víchor v mojom doterajšom jedálničku. Bola som zvyknutá jedávať 5 až 6 krát denne malé porcie, veľa zeleniny, celozrnné pečivo či cestoviny. Ale zmena to predsa bola.

Potrebovala som porozumieť zloženiu stravy. Vedieť, ktoré potraviny majú koľko sacharidov a poznať ich glykemický index. Rozlišovať sacharidy na pomalé a rýchle , v akom množstve a kedy si ich môžem dopriať v priebehu dňa. Začala som študovať, jedlo si vážiť a pripravovať doma. Postupne som prišla na uľahčenia ako je sacharidová jednotka (t.j. 10-12 g sacharidov), na pokrytie ktorej potrebujem 1 jednotku inzulínu. Jedlo som začala prepočítavať na sacharidové jednotky.

Obmedzila som množstvo ovocia, ktoré jedávam len na desiatu. Vyhýbam sa vyprážaným jedlám, jedlá pripravované z bielej múky nahrádzam celozrnnou a špaldovou mukou. Do svojho denného príjmu som zaradil viac strukovín, kvalitných rastlinných bielkovín a surovej či kyslej zeleniny.

Pred raňajkami pijem zelený jačmeň, kvalitný zelený čaj počas celého dňa, do vločiek si pridávam jablčnú vlákninu, ľanové semienko. Jednoducho stále objavujem nové potraviny a čaje, ktoré mi pomáhajú udržiavať cukor v normálnej hladine. Teší ma, keď vidím, ako sa aj moja rodina a blízke okolie inšpiruje mojím spôsobom stravovania, vďaka ktorému sa cítim plná energie.

Máš dosť pravidelného pohybu?

“Áno”, odpovedám lekárovi pri každej kontrole. K športu som mala blízko vždy, je to pre mňa relax a teraz mi aj pomáha k lepším glykémiám. Začínala som 15 minútami v posilňovni, momentálne sa pripravujem na 10 kilometrový beh. Diabetik si musí dávať pozor na glykémie pred, počas aj po športe, aby sa nedostal do hypoglykémie (nízka hladina cukru v krvi)  alebo do hyperglykémie (vysoká hladina), ktoré sú pre neho rovnako nebezpečné.

Pomaly som spoznala ako moje telo reaguje, kedy počas športu cukor doplním a kedy si po tréningu pripichnem inzulín. Naďalej sa venujem plávaniu, turistike, in-line korčuľovaniu, fitku, lyžovaniu. Diabetes ma priviedol k joge, behu, bicyklovaniu, tancu, či k vyskúšaniu si skialpinizmu. Vychutnávam si šport viac v prírode, kde viem načerpať stratenú energiu.

A čo moje milované sladkosti?

Samozrejme rozlúčila som sa s nimi, ale nie úplne. Život diabetika je tiež sladký a chutný. Potvrdilo mi to aj moje okolie, ktorému tiež viac chutia čokolády sladené stéviou, či sušienky s javorovým sirupom. Aj tu však platí všeobecné pravidlo - všetko s mierou.