Prečo už nikdy viac nevyskúšať žiadnu diétu

Január je už dávno za nami. Ale prichádza plavkové obdobie, kedy mnohí siahnú na rôzne diéty. Prečo je to fakt nebezpečné?

Ako diéty degradujú našu osobnosť
Zdroj: Katarína Tibenská
10. APR 2019

Záchvat paniky chudnutia začína "úpravou" stravy v podobe diéty. V lepšom prípade. V tom horšom siahnutím po tabletkách a rôznych prípravkoch. V oboch prípadoch ide o riešenie, ktoré je krátkodobé a nevedie k ničomu. Vlastne áno. Ak, poznáte jojo efekt, tak to celé snaženie vedie ku kilám navyše. Našli ste sa v tom? Ruku hore, ktorá žena nemá skúsenosť s akoukoľvek diétou. Tiež som si musela pár diétami prejsť, aby som zistila, že je to stratený čas.

Prečo však považujem diéty za také zlé?

Pohrávajú sa totiž nielen s našimi kilami, ale hlavne s našou osobnosťou. A to považujem za veľmi nebezpečné. Pozrime sa na to, ako to v takom tzv. diétnom cykle funguje. V prvom rade, každá diéta niečo zakazuje a prikazuje. Už tu sa vytvára psychický tlak v hlave, pretože idem robiť niečo, čo nie je klasická šúčasť života, nie je to príjemný proces a nie som v tom celom procese spokojný. Ale odhodlanie dokáže byť naozaj veľké, a tak sa mnohí podujmú na túto cestu. Prvé dni sa dokážeme motivovať, ale pod vplyvom toho, že telu chýba či už dostatok kalórii alebo určité zložky potravy (závisí od toho, akú diétu podstupujete), začí disponovať omnoho menším množstvom energie, býva človek unavený a rozladený. A vyhladovaný. Behom ďalších dní to vzdá. Pretože to nie je prirodzená vec. Pod vplyvom akejkoľvek diéty sa nedá fungovať dlhodobo. to nevydrži nikto. Ani tí najväčší tvrdohlavci.

Prvá reakcia po zlyhaní v diéte býva, že sa človek poriadne naje a začne doháňať to, čo mu za posledné dni nebolo dopriané. Vtedy to končí obávaným jojo efektom.

Smutok

Keď najviac trpí osobnosť človeka

Kilá navyše sú nepodstatné v porovnaní so škodami napáchanými na vlastnej osobnosti. Čo si však okrem kíl navyše "človek dietujúci" odnáša? Neúspech, hnev a frustáciu. Pokiaľ je to už niekoľký pokus za sebou, tak opätovné zlyhanie. Vtedy sa cítime slabí, nadávame si, že nič nevydržíme a sme nazlostení na celý svet. Tieto negatívne pocity častokrát prenášame aj na svoje okolie. Vzdávame sa. Hovoríme si, že to nemá cenu, a tak sa stávame slabšími a lenivejšími. Každý ďalší neúspešný pokus nás vzdiaľuje od spokojného života. Je to taký zamotaný kruh, ktorý môžeme preťať jedine tak, že skončíme s akýmikoľvek diétami, začneme sa pravidelne hýbať a upravíme si stravu. Verte mi, že nič zázračné vynájdené nebolo. 

Všetci, ktorí nad sebou zvíťazili, našli v sebe chuť, odvahu a dospeli k rozhodnutiu, že chcú žiť inak. Prestali sa báť, prestali byť leniví. Začali brať cvičenie a zdravé jedlo ako súčasť života, nie ako niečo, čo musím urobiť párkrát do týždňa.

Diétou človek nikdy neuspeje. Každá ďalšia účinkuje menej a menej. To somsi nevymyslela v snahe viac vás motivovať. Sú to reálne dokázané a odsledované veci. Videli ste už človeka, ktorý prechádza diétou, že je šťastný, spokojný, vvyžaruje z neho vyrovnanosť? Ja som videla vždy akési kĺbko nervov, s neustále klopkajúcimi prstami po stole, neurotickým pohľadom, ktorý sa pýtal, že kedy sa už najem? 

Chcite pre seba lepší život

Tak, ako diéty degradujú našu osobnosť, naopak, cvičenie a celkovo zdravý životný štýl nám pomáha rásť. Vtedy rastieme hlavne mentálne, vo svojej mysli. Stávame sa silnejšími, lebo sa nevzdáme po prvej svalovici. Vieme, že ak príde prekážka v živote, tak ju dáme, lebo keď sme to nevzdali pri tisícom drepe, tak to nevzdáme ani teraz. Presne to s človekom robí sebazraprenie, keď odmietne vyprážaný rezeň, lebo vie, že chce pre seba niečo lepšie.

Najlepšie čo pre seba môžeme spraviť je zaprieť sa, odhodlať a začať makať. Žiť naplno, každou bunkou svojho tela. Pretože, keď sa hýbeme, vnímame svoje telo naplno. Zároveň s každou zmenou prichádzajú nové zážitky, skúsenosti, aj ľudia. Život môze byť oveľa zábavnejší a radostnejší. Preto sa to cele oplatí. Nie pre tehličky na bruchu.

Nediétujte, naopak jedzte

Naladiť sa na zdravú stravu je možné aj chutne. Nikdy ma neoslovali jedla bez chute, príliš suché, aj keď nutrične zdravé a výživné. Ani žiaden výživový smer, ktorý pretláčal stravu bez cukru, či príliš veľa mäsa, alebo tukov. Jedlo musí chutiť, aj to zdravé. Som zástancom toho, že zdravé jedlo je také, ktoré nám “robí dobre”a dodáva energiu. Musím ho však vedieť pripraviť pomerne rýchlo, aby som mala čas aj na pohyb. Preto vznikla kniha ZDRAVÉ RÝCHLOVKY, v ktorej nájdete množstvo podotýkam chutných receptov, ktoré si pripravíte do 30 minút. Nájdete tam tipy na raňajky, obed, či večeru. Je v nich použitá širšia škála potravín, aby ste zároveň mohli spoznávať nové chute. Zároveň však nestrávili v kuchyni celý deň.

Zdrave rýchlovky

Ako som to mala ja?

Keď som bola na strednej, bola som puberťáčka, ktorá veľakrát nerozmýšľala a podľahla trendom, ktoré tu máme aj dnes. Vtedy však, hovorím o období spred 18 rokov, nebola k dispozícii taká široká škála informácii a odborníkov ako dnes. Nemali sme možnosť konzultovať a diskutovať tak, ako v dnešných časoch. Opierali sme sa o “skvelé” rady vtedajších lifestylových magazínov. S kamoškami sme vyskúšali viacero diét. To, že o tom hovorím, je preto, že aj dnes si týmto prejde mnoho dievčat. S odstupom času to však považujem za veľmi nebezpečné. Poznala som mnohé, ktoré týmto diétam podľahli natoľko, že ostali choré. Anorexia a bulímia patria medzi vážne poruchy príjmu potravy. 

Že som ja nepadla do tohto začarovaného kruhu, vďačím vtedajšej mojej netrpezlivosti, a že som v tom období absolútne nemala pevnú vôľu. Určite aj tomu, že som posledný ročník na Gymnáziu okúsila čaro cvičenia v školskej posilke. Práve tam som zistila, že cvičením vieme krásne spaľovať a zároveň tvarovať postavu. Skončila som s diétami, ale aj akýmsi ďalším pátraním po výžive a zdravom stravovaní. Môjmu mladému telu to vtedy stačilo.

Kedy však telu nestačilo len cvičenie, bolo obdobie, keď som sa "dávala dokopy" po pôrodoch. Keď prekročíte prah čarovného veku 30 rokov, zrazu zistíte, ako ťažko tie kilá idú dole.  Asi raz tak ťažko, ako na strednej. Moja genetika sa znovu ozvala pri tehotenstve. Počas tehotensva som sa neprejedávala, jedla som ľahšie jedla, najmä zeleninu, nakoľko návyk zdravšieho stravovania som začala nadobúdať po vysokej škole, čo bolo zhruba päť rokov pred prvým otehotnením. Pri každom tehotenstve som cvičila, a aj napriek všetkému som s každým dieťaťom pribrala zhruba 20 kíl. A znova som sa ocitla v období, kedy bolo potrebné zhadzovať. Čo som však tentokrát urobila inak bolo, že som začala viac vnímať, čo jem, kedy jem a ako to prospieva môjmu telu. Nie je to žiadna veda, chce to len sústrediť sa. A trochu sa vzdelávať, čo ktorá potravina obsahuje, či si práve na tanier nakladám tuky, sacharidy alebo bielkoviny. Na to ale nemusíte ísť na žiadne kurzy. Aj keď začínam mať pocit, že toto by sa mali učiť deti v škole povinne. Stačí sa naučiť, kedy má telo dosť a kedy sa už zbytočne prejedáme. Každý z nás sa môže naučiť jesť zdravo a nepriberať pritom. 

Jana Simkovicova

 

Autor článku

Janašlm

Jana Šimkovičová

Píšem o tom, čo práve zažívam, a je toho veľa! Všetko sa v mojom živote točí okolo zdravého životného štýlu. Mám taký cieľ, a myslím, že reálny. Žiť spokojný, vyrovnaný a pohodový život. Ak to máte podobne, tak vás môžem na jeho ceste sprevádzať.

Ďalšie články od autora

DISKUSIA K ČLÁNKU (0)

Diskusia k článku - Prečo už nikdy viac nevyskúšať žiadnu diétu

Nový príspevok

Táto diskusia je otvorená len pre prihlásených užívateľov.

 
Návšteva vo fitness centre

Ako často navštevujete svoje fitness centrum?

1 krát do týždňa
2 krát do týždňa
3 a viac krát do týždňa
1 krát mesačne

Celkom hlasovalo: 2361
Archív ankiet

Odber newsletterov
Tip pre redakciu
Poslať článok

Poslať článok môže len registrovaný užívateľ.